axióma -y -óm ž. zákl. pravdivá veta platná bez dôkazov: matematické a-y; a-y dialektiky
axióma -my axióm ž.
axióma -my axióm ž. ⟨gr.⟩ 1. odb. ▶ východiskové tvrdenie teórie, ktoré považujeme za hodnoverné, pravdivé a ktoré uznávame bez dôkazu, základná veta, poučka: všeobecne uznávaná a.; filozofické, teologické, životné axiómy; a. prírody; prijať, vyslovovať axiómy; postaviť hypotézu na jednej axióme; priestor, v ktorom platia axiómy; I preňho by mala platiť axióma držať sa v kŕdli. [J. Kostra] 2. mat. ▶ vzťah, ktorý je vždy platný, pričom sa jeho správnosť nedokazuje: a. Euklidovej geometrie; odvodzovať, vyvodiť tvrdenia, poučky z daných axióm
axióma -y ž. ‹g› kniž. a odb. základná veta, poučka, zásada, ktorá sa prijíma a bez dôkazu pokladá za pravdivú: log., mat. tvrdenie deduktívnej teórie prijaté bez dôkazu;
axiomatický príd. log.: a. systém systém viet v ktorom sú niektoré vety vybraté za základné, nedokazované (axiómy) a všetky ostatné sú z nich vyvodené, dokázané (teorémy) za pomoci deduktívnych pravidiel;
axiomaticky prísl.
axióma, -y, -óm ž. evidentná pravda, ktorá nepotrebuje dôkaz; základná veta v nejakom vednom odbore: logické a-y;
axiomatický príd. založený na axiómach, spočívajúci na axiómach: a-é výpovede, a. systém;