argot -u m. reč protispoločenskej skupiny, v kt. vyjadrovacie prostriedky majú utajiť komunikované skutočnosti;
argotový, argotický príd.
argot -tu pl. N -ty m.
argot -tu pl. N -ty m. ⟨fr.⟩ lingv. ▶ tajná reč niektorých okrajových, spoločensky izolovaných skupín, napr. väzňov, bezdomovcov, narkomanov, v minulosti aj drotárov, šafraníkov a pod.: mestský, zlodejský a.; a. počítačových pirátov; zánik drotárskeho argotu; rozhovor prešpikovaný argotom
argot -u m. ‹f› lingv. reč príslušníkov spoločensky izolovaných, deklasovaných vrstiev, založená na súbore výlučných, iným nezrozumiteľných slov a obratov (s gramatickou stavbou a základným slovným fondom prevzatým z bežnej hovorenej podoby národného jazyka): zlodejský a.;
argotový, argotický príd.: a-ický výraz
argot p. slang
slang vrstva nespisovných vyjadrovacích prostriedkov istých spoločenských al. záujmových, profesiových skupín • žargón (príznaková reč spoločenských vrstiev): študentský, vojenský slang, žargón • argot (reč protispoločenskej skupiny na utajenie komunikovaných skutočností)
argot, -u m. lingv. reč nižších spoločenských skupín (napr. tulákov, zlodejov), líšiaca sa od bežného jazyka výrazmi nezrozumiteľnými nezasvätencovi (napr. „basa“ = väzenie);
argotický i argotový príd.: a. výraz;
argoticky prísl.