apokryf -u m.
1. nepravý, podvrhnutý spis
2. náb. nepravý bibl. spis, neprijatý do kánonu inšpirovaných kníh;
apokryfický, apokryfný príd.: a-á literatúra
apokryf -fu pl. N -fy m.
apokryf -fu pl. N -fy m. ⟨gr.⟩ 1. náb. ▶ židovský al. kresťanský spis, ktorý sa formou a obsahom podobá kánonickým biblickým spisom, ale nepatrí do kánonu spisov uznaných za pravé: novozákonný a.; biblické, židovské apokryfy 2. ▶ napodobenina al. falzifikát literárneho diela, zámerne podvrhnuté dielo; dielo pochybnej hodnovernosti: spory o apokryfe 3. ▶ literárny útvar so všeobecne známym motívom konfrontovaný (alegoricky al. parodicky) s novým výkladom: moderný a.; čítať brilantné Karvašove apokryfy; Čapkove apokryfy nestratili na aktuálnosti ani dnes. [LT 1998]
apokryf -u m. ‹g›
1. cirk. biblický spis nezahrnutý do kánonu cirkvou uznaných biblických spisov
2. nepravý, falšovaný, nepôvodný spis, literárny falzifikát
3. lit. literárny útvar tematicky využívajúci všeobecne známy motív, alegoricky al. parodicky konfrontovaný s novým výkladom;
apokryfický, apokryfný príd.: a. text, spis; a-cká, a-ná kniha
apokryf, -u m. nepravý, nekanonizovaný biblický spis; podvrhnutá, nepravá, falšovaná listina;
apokryfický i apokryfný príd.: a. spis; a. závet, a-á literatúra