apo -u mn. -ovia m. (maď.) hovor. otec;
apko, apík -a m. hypok.
apko, apenko, apík, apinko, apuško -ka pl. N -kovia m. hypok.
apo apa pl. N apovia, apa apu pl. N apovia m. ⟨maď.⟩ zastaráv. ▶ muž vo vzťahu k svojmu dieťaťu, otec: Zle mi je, pohľadaj apu. [A. Baláž] ▷ apko apka pl. N apkovia, apenko, apinko -ka pl. N -kovia, apík -ka pl. N -kovia m. hypok.: Nech apko má rozum a ustúpi nám. [A. Hykisch]; Len sa, apenko náš milý, nepohnite v hneve! [H. Zelinová]; Apík už dávno leží na polichnianskom cmiteri. [P. Štrelinger]; iron. Zazobaný apinko všetko zariadil a synček si chodí po slobode. [Ľ. Jurík]
apík, apko p. otec 1
otec 1. muž vo vzťahu k svojmu dieťaťu • rodič: láskavý otec, rodič • hypok.: oco • ocko • otecko • ocino • ocinko • ocík • tato • tata • tatko • tatíčko • tatík • tatuško • hovor.: ňaňo • ňaňa • ňanko • ňaníčko • hovor. zastar.: apo • apa • apko • apík • papa • subšt.: foter • fotrisko • fotrík • hypok.: oci • tati (v oslovení)
2. p. svák 2 3. p. zakladateľ 4. p. predok1 5. p. kňaz
apa i apo, -u, mn. č. -ovia m. (maď.) fam. otec, otecko;
apko, -u;
apík, -a;
apenko i apinko, -a;
apíček, -čka;
apuško, -a m. hypok.
apko p. apa
apko i apka m. jstrsl, snitr, top, čiast. vsl hypok. otec: Kebi boľi apko tu, tí bi vám veďeľi povedať (Podkriváň LUČ); Muoj apka bou̯ viučenej za kolárskiho majstra (Čelovce MK); apko (Liešťany PDZ, Devičie KRU, Vlachovo ROŽ, Kovarce TOP, Niž. Hutka KOŠ, Teriakovce PRE, Rebrín MCH); apka (V. Dvorany TOP, Stročín SVI, Brekov HUM) L. apko starí (V. Maňa VRB) - otcov al. matkin otec, starý otec; krsní apka (Golianovo NIT) - krstný otec