noša -e ž. plachta, obyč. s popruhmi na nosenie na chrbte; jej obsah: n. trávy;
nôška -y -šok ž. zdrob.
nôška -ky nôšok ž. zdrob.
noša noše noší ž. 1. i etnogr. ▶ plachta, obyč. s popruhmi, na nosenie na chrbte; jej obsah: ženička s nošou trávy, sena; zhodiť z chrbta nošu s drevom, s raždím; n. koláčov kôš s koláčmi zavinutý v plachte tak, aby sa dal niesť na chrbte; Babka nesie nošu húb a chce ich núkať po štyridsať korún za kilo. [V. Bednár]; Deťom priniesol [Mikuláš] veľkú nošu sladkých darčekov a rozžiaril všetky zvedavé očká. [MY 2007] kôš plný darčekov; pren. expr. n. starostí, problémov, zážitkov, spomienok veľké množstvo, veľmi veľa 2. ▶ menšia kovová konštrukcia na prenos a uloženie dreva (ako príslušenstvo ku kozubu): kovová, ozdobná n. na drevo ▷ nôška -ky nôšok ž. zdrob. k 1: Zaviazala si nôšku a majster jej ju potom zdvihol a vyložil na chrbát, no zároveň s nôškou zachytil aj okraj Štefkinej sukne o jednu z triesok. [V. Šikula]
noša, -e, -í ž. batoh priviazaný popruhmi na chrbte: doniesť n-u dreva, sena, trávy, fazule;
nôška, -y, -šok (kraj. i nôška, -y, -šiek) ž. zdrob.
nôška p. noša
noška p. nôžka
noška ž. 1. zsl plachta s popruhmi na nosenie nákladu na chrbte i jej obsah: Nésla takú hrubú nošku sena, že ju spod ňí nebilo vieru ani vidzet (Dúbravka BRA); Za štiri roki nemohla šati zebrad ani do jednéj noški, tag bola oblečená (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Šikovno som nazbiérala nošku planék (Chocholná TRČ); Išla na jarmek z noškú (Prosné PB) 2. čiast. zsl vrece z jemnejšieho plátna (na múku, zrno, na sečku) i jeho obsah: Každú jeseň ocedz doviezól zván soľi a dve noški núlovéj múki (Brvnište PB); Tu aj takí žili, čo si nošku zbožá prehodel ces chrbád a taho do mlína (Trenč. Závada TRČ); noškový príd. k 1, 2: Rolníg mav prec cebu uvázanú noškovú plachtu (Trakovice HLO); Robotní den ženi na chrpte nosili noški, to mali v noškovéj plachte noškoví koš a v nom niésli do Vrbového volačo predat (Šípkové PIE)
noškový p. noška