invektíva -y -tív ž. kniž. ústne al. písomné napadnutie, výpad: verejná, morálna i.;
invektívny príd.: i-e poznámky
invektíva [-t-] -vy -tív ž.
invektíva [-t-] -vy -tív ž. ⟨lat.⟩ (i proti komu, proti čomu) ▶ ústne al. písomné urážlivé napadnutie, útok, výpad; útočná reč, urážka: verejná, morálna i.; krčmové invektívy; invektívy proti všetkému, čo sa deje okolo; dialóg bez ostrých osobných invektív; reagovať na invektívy; neodpustiť si zopár invektív na niečiu adresu; uchýliť sa k invektívam
invektíva -y ž. ‹l› urážlivý ústny al. písomný útok, výpad, útočná reč, urážka;
invektívny príd. útočný, urážlivý;
invektívne prísl.
invektíva p. útok 2
útok 1. vojenské napadnutie niekoho, niečoho; priama bojová akcia na zničenie nepriateľa: ozbrojený útok; útok na nepriateľské pozície • agresia • vpád • invázia (útočné napadnutie): agresia, vpád na cudzie územie; invázia námornej pechoty • nájazd (vtrhnutie na cudzie územie): tatárske nájazdy • ofenzíva (väčší útok): prejsť do ofenzívy • nápor: nápor nepriateľských vojsk • výpad (náhly útok): výpad jazdy • výboj (útok s cieľom získať cudzie územie): koloniálne výboje • voj. úder (sústredený útok): smer hlavného úderu • kniž. atak • zastar.: šturm • nápad (Kalinčiak)
2. náhle, prudké napadnutie (iné ako vojenské, napr. fyzické, slovné, v tlači a pod.): útok rozzúreného zvieraťa; v každom slove videl útok proti sebe • atentát (útok na život z politických pohnútok): spáchať atentát na niekoho • kniž. inzultácia: inzultácia rozhodcu na futbalovom zápase • výpad: výpady opozície • nápor: to je nápor na nervy • kniž.: atak • invektíva: verejné ataky, invektívy
invektíva, -y, -tív ž. útočná reč, útočný článok, ostré napadnutie niekoho v tlači al. v prejave: osobná, politická i.