Anna Anny Anien [aňien] ž. ⟨hebr.⟩ ▶ ženské rodné (krstné) meno ◘ parem. okolo Anny páli ako chlebová pec (26. júl) ▷ dom. Hana Hany Hán, Anča Anče Ančí, Anica -ce Aníc, Anina -ny Anín, Anuľa, Hanuľa -le -núľ; zdrob. Anka, Hanka -ky -niek, Anička, Hanička -ky -čiek
Hana Hany Hán ž. ⟨hebr.⟩ ▶ ženské rodné (krstné) meno ▷ dom. Hanuľa -le Hanúľ; zdrob. Hanka -ky Haniek; Hanička -ky -čiek, Hanuľka -ky -liek; ↗ i Anna
hánka -ky hánok ž. ⟨nem.⟩ 1. ▶ kĺb spájajúci dva články prsta: kostnaté hánky; opuchnuté, odreté, sčervenené hánky; mať od roboty zhrubnuté hánky; udierať hánkami po stole; oškrieť si hánku; hrýzť si od bolesti hánky; nervózne si klopkal hánkou ukazováka po čele; Zovrel ruky na kolenách, v tom tichu bolo počuť, ako mu zaprašťali hánky. [V. Mináč]; Zatínala päste od bolesti, až jej obeleli hánky. [PdN 1994]
2. zried. ▶ vrúbik, konárik na štepenie stromov al. mladý výhonok s púčikmi na sadenie: všetky hánky sa ujali; prút čarovný vyrastie z mladej hánky [V. Beniak]