Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

žičiť nedok.

1. byť priaznivo naklonený, priať: šťastie, počasie im ž-í, osud mu než-í; mali by si navzájom ž.

2. želať (význ. 1, 2), priať: ž. šťastie, dobré počasie; ž. priateľovi úspech; ž. si víťazstvo; ž-m vám, aby ste sa šťastne vrátili; ž-enie pevného zdravia

opak. žičievať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
žičiť ‑í ‑ia nedok.

žičiť žičí žičia žič! žičil žičiac žičiaci žičený žičenie nedok.

hovieť si oddávať sa pohodliu, nečinnosti • expr.: voľkať si hovkať si lebediť si povoľkávať si: hovejú si, voľkajú si pri kávičke; nič nerobí, iba si hovie, lebedíexpr. bahniť si (Andruška)expr. dvoriť si (Kukučín)dopriavať si žičiť si (pohodlie) • povoľovať si: narobil sa dosť, teraz si povoľujeodpočívať oddychovať (po robote, námahe)


nadŕžať prejavovať súhlas s niekým, s niečím • nadržiavať nadržovať: v spore nadŕžal, nadržoval priateľovidržať sympatizovať mať sympatie: držal, sympatizoval s učiteľom; mal sympatie k učiteľovižičiť priať byť naklonený (aj o okolnostiach): počasie im žičilo, prialobyť na strane držať stranukniž. straniť (ak je viac odlišných postojov): bol na strane práva; stranil pravdepodporovať napomáhať (koho, čo) • pomáhať (komu, čomu; prejavovať obyč. morálnu pomoc): podporoval priateľa v nešťastí; napomáhal dobrú vec; pomáhal blízkymhovor. drukovaťfraz. držať palce (želať úspech): drukoval domácim hráčombyť fanúšikomhovor. fanúšikovaťsubšt. fandiť: je fanúšikom Slovana


želať chcieť, aby sa (niekomu) niečo stalo (obyč. niečo dobré), príp. cítiť uspokojenie, že sa niečo stalo; konvenčnou formou vyjadrovať chcenie dobrého, pozitívneho • priať žičiť: želám, prajem ti, aby sa plán vydaril; vysoké ocenenie mu z celého srdca želám, prajem, žičím; želať, priať niekomu dobrú noc, šťastnú cestuhovor. vinšovať: vinšujem ti všetko najlepšie


žičiť 1. byť voči niekomu naklonený, chcieť, aby sa niečo priaznivo vyvíjalo, aby niekoho obklopovalo dobro, blahobyt; byť v priaznivej konštelácii, prinášať niečo dobré, pozitívne • priať dopriavať: nikomu nežičil, neprial, iba sebe; dopriava mu odpočinok; osud, šťastie nám žičí, praje; počasie nám na dovolenke nežičilo, neprialozastar. bláhať (Šoltésová)nadŕžať nadržiavať nadržovať (želať niekomu úspech, víťazstvo, dobré vyriešenie vecí, obyč. vo vzťahu k inému): nadŕža, nadržiava mužstvu Slovanaexpr. žíriť (ísť, byť na úžitok): zmena mu žíri

2. p. želať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

žičiť, -í, -ia nedok.

1. (komu, čomu) prajne, žičlivo sa správať voči niekomu, niečomu, byť prajný, žičlivý voči niekomu, niečomu. Neublížil nikomu, každému žičil. (Vans.) Žičím vášmu víťazstvu. (Stod.); šťastie, počasie nám žičilo; okolnosti mu žičia;

2. (komu, čomu čo, čoho, koho; komu, čomu so spoj. aby i s neurč.) chcieť, želať si, aby niekto niečo dosiahol, získal, aby niečo skúsil, aby bol niečím postihnutý ap.; želať, priať niekomu niečo, niekoho: ž. niekomu úspechy; ž. priateľovi dobrú ženu; Ja im tú kliatbu žičím, z celého srdca doprajem. (jaš.) Jahoda priateľovmu synovi žičil tej radosti. (Kuk.) Žičí mi vraj, aby som dobre kúpil aj tú horu. (Fig.) Ej, žičil by som ti, braček, glgnúť si tak tokajčiny. (Fr. Kráľ);

opak. žičievať, -a, -ajú;

dok. k 2 dožičiť

|| žičiť si

1. prajne, žičlivo sa správať navzájom: Čo by sa mali radi vidieť, žičiť si... (Kuk.)

2. (čo, čoho, koho; so spoj. aby i s neruč.) chcieť, priať si, želať si niečo, niekoho: Veď si mladý, sama si to žičím a idem ti vyhľadať háby. (Tim.);

opak. žičievať si;

dok. k 2 dožičiť si

žičiť ndk komu byť priaznivo naklonený, želať niekomu niečo: czo se pak doticze sstwrt zahradi za Wahom, to magi na sweg dobre wuli, chczeli geden druhemu ziczit a odpredat, budto pak spoleczne uziwat (ŽILINA 1618); nehled kriwo, zicz (KoB 1666); Spasitel nass, žiczice nam wsseckym žywot wečny, nas wsseckich welmy vtessene wola (AgS 1708); gestli mi techda dobre žičiš, buď že geho prátelkina (DS 1795); wismiwa dobrich, honi, gakobi mu powetri nežičili (SS 18. st)
F. zawist gjnim zle prege, žičj a sama sebe trawi, morduge (OP 1685); ž. si želať si: pokážem ti druheho kralowiča, kteri si tež žiči mna pogat (DS 1795)

žičiť žičiť
veľmi ustálený, nám žičil très fixés, nous favorisaient

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P, P (poza) – R z r. 1994, 2006, 2021*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu