šťučí p. šťuka
šťuka [šťu-, šču-] ž dravá sladkovodná ryba zool š. obyčajná Esox lucius: ted posilam panu dwe kopj kaprow a gednu kopu sstyuk (ŽILINA 1595); ribnicke totiž ribi su kapor, sstuka (KoB 1666); zhinulo sčuk nagwetssich kusuow deset (ŽILINA 1710); (úradník) ribi mu zebral ponayprw 12 peknich welikich ssčuk, gednu hlawatku a mrenu welku (P. BYSTRICA 1730); lupus fluviatilis: ssťuka; sudis: morská ssťuka, dobrég chuti gedna ryba weliká (KS 1763); (o koňoch) kdy mu hriwa neležj, zmoč dobre gikri z sstuki, tjm gu maž a často češ (PL 1787); -ový, šťučí [šťu-, šču-, šti-] príd
1. vzťahujúci sa na šťuky: (rybník) bil sa take nasadil ssestnaste putnama sscukowim drobczem (SKALICA 1687); chitilo se plodu sčučyeho kusow 97, ktere se wsadili do welikeho ribnjka (ŽILINA 1693); wezmy rakowych očj, ssčutych (!) zubuow, sližowych kamienkuow, na to naleg spiritus salis (RTA 17. st); mandibula lucii piscis: sstičj zuby (TT 1745); wezmi praeparirowanjch štukowjch zubu (HT 1760); haluzky k sscžepowanj prichistane, ktere chcess na planku sscžepowati, do ssczucži krwy wložiss (Kal 18. st)
2. podobný farbe šťuky: nosi kratki, stukoweg barwi doloman na male zlte kombiky wissiti; reklik stukoweg barwi (PUKANEC 1788); nosy sstukoweg barwy flanerowy lagblik; kmin tento ma sstukoweg barwy liberigu (Kur 18. st); šťučka [šču-, šči-] dem: dano za sstiry ssčyčky, ktere se spotrebowaly, den 6; od Maka geden mandel ssčučzek; obet panom počtarom, sstiri liniki a sčučka; kupilo se sčučiek ssest do ribnika (ŽILINA 1655); ( 1710)