ľubovôľa -e ž. uplatňovanie vlastnej vôle; (neobmedzená) vlastná vôľa, ľubovoľnosť: vybrať si podľa ľ-e; závisieť od ľ-e niekoho
ľubovôľa -le ž. 1. ▶ uplatňovanie vlastnej vôle (obyč. bezohľadné, nežičlivé), svojvôľa, svojvoľnosť; skutok prameniaci z takéhoto konania: závisieť od ľubovôle štátneho úradníka; byť vydaný napospas ľubovôli žalárnikov; byť odkázaný na ľubovôľu vlastníka firmy; To je číry subjektivizmus, číra ľubovôľa. [V. Mináč] 2. obyč. v spojení podľa ľubovôle ▶ podľa vlastnej, slobodnej vôle, podľa ľubovoľnosti: vybrať si podľa ľubovôle; naložiť s niekým, s niečím podľa ľubovôle; Nedal sa prehovoriť ani tými, čo núkali päťsto korún na deň a k tomu stravu i pitie podľa ľubovôle. [L. Hagara]; Bol pánom svojho času a mohol sa tam zdržať podľa ľubovôle. [Ľ. Zúbek]
ľubovôľa neobmedzená vlastná vôľa • svojvôľa: závisieť od ľubovôle, svojvôle pána • ľubovoľnosť • samovôľa: vybrať si podľa ľubovoľnosti
ľubovôľa, -le ž. neusmerňované, náhodné chcenie a konanie; neobmedzená vlastná vôľa: robiť podľa ľ-e zákazníka, zaobchodiť s niekým podľa ľ-e; Reptiša dráždila závislosť od ľubovôle zápražníkov. (Tat.)