Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ľahký ľahší príd.

1. kt. má relatívne malú váhu, hmotnosť, op. ťažký: ľ. kufor; ľ-á tkanina jemná; ľ-á pôda pórovitá; ľ. priemysel vyrábajúci spotrebné predmety; ľ-é strojárstvo vyrábajúce menšie stroje a prístroje; voj. ľ. guľomet s ľahkou hlavňou; šport.: ľ-á atletika súhrn časti atletických disciplín (behy, skoky, chôdza, hody a vrhy)

2. nevyžadujúci veľkú námahu, op. ťažký: ľ-á úloha, ľ. zárobok

3. pokojný, bezstarostný: ľ. spánok, ľ-á smrť, ľ-á myseľ

4. (o oblečení) určený na teplejšie počasie, tenší: ľ-é šaty, ľ. kabát

5. bez ťažkostí stráviteľný, menej výdatný, op. ťažký: ľ-á strava, ľ. obed; ľ-é víno s menším obsahom alkoholu

6. kt. má slabý účinok; mierny, slabý: ľ. mráz, ľ-é zranenie, ľ. trest; ľ-é → drogy; hud. ľ-á doba neprízvučná

7. lahodne pôsobiaci, svižný: ľ. krok; ľ-á hudba určená na zábavu

8. majúci negatívne mravné kvality: ľ-é mravy; ľ-á žena; viesť ľ. život

● ľ. ako pierko veľmi; byť ľahší o niečo (napr. o sto korún) prísť o niečo; minúť; nech mu je zem ľ-á rozlúčka s mŕtvym; mať ľahkú ruku zručne písať; s ľ-ým srdcom bez zábran; brať, vziať, zobrať niečo na ľ-ú váhu zľahčovať, podceňovať, zľahčiť, podceniť; mať ľ-ú hlavu a) nemať starosti b) mať jasnú myseľ;

ľahko ľahšie prísl. k 1 – 7 i vetná prísl. k 1, 2: ľ. kráčať; ľ. sa to povie; ľ. sa môže stať, že ...; s tebou je ľahšie dá sa dohodnúť

● je mu ľ. na srdci, pri srdci, okolo srdca je veselý, spokojný;

ľahkosť -i ž.

ľahkosť -ti ž.

ľahkosť -ti ž. 1. ▶ relatívne nízka hmotnosť, malá váha: ľ. detského telíčka; Bruškom prstenníka roztieral čiary na kresbe, aby zvýraznil hĺbku záhybov a ľahkosť plášťa. [Slo 2002]; pren. Teším sa z bielej vône papiera, lepidla vo väzbe, úhľadnej ľahkosti a vzdušnosti písmen a slov vo vetách. [D. Dušek] nehmotnosti
2. ▶ vlastnosť toho, čo vzbudzuje príjemný, lahodný pocit, lahodnosť; stav uvoľnenia, vzletnosť, nenútenosť prejavu: ľ. úsmevu; ľ. verša, hudby; ľ. irónie nie tvrdosť; neuveriteľná ľ. pohybov, krokov; nútená ľ. rozhovoru; mozartovská ľ. opery; Oddal sa celkom akejsi ľahkosti, ktorá mu otvárala nové, neznáme svety. [M. Urban]; Chýba mi ľahkosť ducha. [A. Hykisch]
3. ▶ dokonalé ovládanie niečoho, mimoriadna zručnosť, obratnosť; efektná schopnosť dosiahnuť výsledok zdanlivo bez námahy, bravúrnosť: urobiť, vyriešiť niečo s obdivuhodnou ľahkosťou; Klame ľudí a s tou istou ľahkosťou zvádza dievčatá. [InZ 1998]; Dvadsať tanečníkov predvedie na parkete ľahkosť, sebadôveru a pocit istoty v náročných tanečných variáciách. [Fo 2005]; pren. ľ. pera majstrovstvo v písaní, v štylizovaní textu
4. ▶ (o jedlách, o nápojoch) vlastnosť toho, čo je bez ťažkostí stráviteľné, málo výdatné: zvýrazniť ľ. jedla; ľ. vína

ľahkosť p. ľahký

ľahký, 2. st. ľahší príd.

1. majúci malú váhu (op. ťažký): ľ. vozík, ľ-á noša, ľ-é teleso, ľ. ako pierko; ľ. kov majúci malú špecifickú váhu; ľ. olej, ľ. benzín majúci menšiu hustotu; ľ-á tkanina vyrobená z jemného materiálu; voj. ľ-é delo malého kalibru; voj. ľ. guľomet ľahko prenosný; voj. ľ. tank menší; voj. ľ-é delostrelectvo; ľ. priemysel vyrábajúci spotrebné predmety; ľ-é strojárstvo vyrábajúce menšie stroje a prístroje; šport. ľ-á váha v pästiarstve, v zápasení, vo vzpieraní váha stanovená od určitej hranice po určitú hranicu; ľ-á atletika súhrn určitých športových disciplín; metr. ľ-á doba taktu nedôrazná, neprízvučná, arza; hud. ľ-á doba neprízvučná; ľ-á pôda, ľ-á tehla pórovitá; ľ-é cesto kypré; byť o niečo ľahší menej vážiť, pren. žart. prísť o dačo, stratiť dačo; ľ. vzduch čistý

● nech mu je zem ľ-á želanie pokoja mŕtvemu; brať niečo na ľ-ú váhu naľahko, nepripisovať dačomu dôležitosť, význam a pod.; mať ľ-ú ruku zručne, ľahko písať; s ľ-ým srdcom spokojne;

2. dajúci sa bez ťažkosti, bez námahy uskutočniť, dosiahnuť, nie obťažný; jednoduchý: ľ. zárobok, ľ. spôsob; ľ-á vec, ľ-á pomoc, ľ-á úloha; ľ-á reč ktorá sa dá ľahko naučiť; mať ľ-ú prácu s niečím, s niekým málo práce;

3. pokojný, tichý; bezstarostný: ľ. život, ľ-á smrť, ľ-á myseľ; ľ-é svedomie

● hovor. mať ľ-ú hlavu nemať starosti; arch. pánboh mu daj ľ-é odpočinutie želanie pokoja nebohému;

4. (o odeve) určený na teplejšie ročné obdobia, na jar a na leto, vzdušný, tenký: ľ. odev, ľ-á sukňa, ľ-é šaty;

5. ľahko stráviteľný: ľ-á strava, ľ-é jedlo, ľ-é mäso; ľ-é víno s menším obsahom alkoholu,

6. majúci slabý účinok, mierny, slabý; malý: ľ. mráz, ľ. mrak, ľ. tieň, ľ. vetrík, ľ. úsmev, ľ. trest; ľ-é zranenie, ublíženie;

7. svižký, pružný: ľ. krok;

pren. vzletný, lahodný (op. vážny, ťažký): ľ. verš, ľ. rytmus; ľ-á hudba estrádna, tanečná; ľ-á komédia menej náročná, zacielená predovšetkým na zábavu;

8. majúci pochybné mravné kvality: ľ-á žena, ľ-é mravy;

ľahko, 2. st. ľahšie prísl.

1. bez námahy, bez ťažkosti: ľ. zrozumiteľný, poznateľný, čitateľný, ľ. si domyslieť, ľ. sa to povie, ľ. sa hovorí, špina ľ. pustí, ľ. si s dakým, s dačím poradiť, ľ. sa môže stať, ľ. dokázať dačo, ľ. sa učiť, ľ. dačomu, dakomu odolať;

2. rýchlo: ľ. zabúdať, ľ. sa vzdať; ľ. zápalný;

3. bezstarostne: ľ. mi je na duši, na srdci;

4. trochu, málo: ľ. sa usmiať, ľ. podfarbený;

5. (o obliekaní) vzdušne, naľahko: ľ. sa obliekať;

6. svižne, pružne: ľ. kráčať;

ľahkosť, -ti ž.

1. pružnosť, svižnosť, hybkosť: kráčať, pohybovať sa s ľ-ou;

2. vzlet, nenútenosť, lahodnosť; zručnosť: ľ. pera, ľ. verša; robiť dačo s ľ-ou

ľahkosť ž.
1. malá záťaž: Sedni si tam, gde je lechkošč (Kameňany REV)
2. kvalita pôdy, keď je zem kyprá, vzdušná: Tá ľistouka je dobrá, abi bola f tej druhej zemi, tá robila tú ľachkosť (Ležiachov MAR)

ľahkosť [ľa-, le-] ž
1. čo ma malú hmotnosť (napr. para): lehkosti se wzhůru táhnu lehké, dolu sáknu ťežké (CC 1655); režowa huba wzbuzuge daweny proto, že swau lechkosty w žaludku zpliwa a nahoru wstupuge (MT 17. st)
2. ľahká, prístupnosť, splniteľnost: na lechkost hrichu pozor dame (SlK 1766-80); duha z lehkostu roztahowala se (PT 1778) ľahko; lechkost bremena vereňí muselmaníckeho (BR 1785)
3. úľava, uľahčenie: až lechkosti nebude, musime sve grunty napusto nechati (STAŠKOV 1671 LP); nech ťi powikladajú své jak ťerchi, tak aj lechkosti (BR 1785)
4. svižnosť, vrtkosť: agilitas: láhkost (KS 1763)
5. ľahkomyseľnosť, ľahkovážnosť: listj w lechkosty zmareny byli (ĎURČINÁ 1551); levitas: lahkost, nestálost (KS 1763); panny, ktery skrz lachkost wikladania swedomy obžalowany zanechagu (NJ 1786-88)
F. nikdy sem se nezamyssowala s tyma, ktery w lahkósti choďá (KB 1757) sú ľahkomyseľní
6. samopašnosť, rozpustenosť, rozpustenosť: licentia: rozpustenosť, lachkost (KS 1763)
7. zneváženie, pohanenie, krivda: ne tak sskodj sobie wazim yako lechkosti a hanby (HLOHOVEC 1556); žadny toho za lechkost aneb za krywdu nepokladeg (L. MIKULÁŠ 1698); prigmenya Chorwat z lechkosty nekterych lydy gemu bylo pridane (BYTČA 1703)
F. činiť ľ. komu utŕhať na cti, krivdiť: prosym, aby ste gemv lehkosti nedaly cziniti (ŽK 1554); aby sobe lechkosti nečynily (KREMNICA 1698)