čumieť, správ. zízať, okáliť, civieť
čumieť -mí -mia čum! -mel -miac -miaci -menie nedok. subšt.
čumieť -mí -mia (ne)čum! -mel -miac -miaci -menie nedok. ⟨čes.⟩ subšt. (na koho, na čo; do čoho; ø) ▶ uprene pozerať: čo na mňa čumíš, čumíte?; č. na televízor, do televízora, na monitor; tupo čumí do debny; v jednom kuse čumí do novín; čumí ženám do výstrihu; rezignovane čumel do prázdna; Všimla som si, že na mňa čumia dvaja chalani. [K. Jarunková]; Čumíš stále do kníh, slovo nepovieš. [P. Štrelinger]; Poďme, čo tam čumíš ako mladý pes? [R. Sloboda] ◘ fraz. čumí ako teľa na nové vráta/ako žaba z prachu/ako puk prekvapene, hlúpo; čumieť do blba/do plafóna/do stropu pozerať do prázdna
čumieť p. správ. zízať 2
čumieť, -í, -ia nedok. (čes.) expr. (na koho, na čo i bezpredm.) vyvaľovať oči, zízať: S ustrnutím čumeli a prežierali lačné sliny. (Jégé) Čo čumíte na mňa? Ta sa dívajte! (Hor.); pren. Vo vás čumí utajený reportér. (Kuk.)
čumieť nedok. 1. sstrsl, top, čiast. vsl expr. zdržiavať sa niekde nečinne, osamote ap., trčať: Ňigďeľ som ňebou̯, celí ďeň som doma čumeu̯ (Košťany n. Tur. MAR); Čo tu čumíš a ňejdeš napojit kravi?! (Ludanice TOP); Co čumiš furd ľem doma? (Spiš. Podhradie LVO); Dze uš teľo čumi? (Dl. Lúka BAR) 2. expr. zvedavo al. upreto hľadieť, civieť: Ňemosel tak čumeď na ňu (Kubrica TRČ); Čo mu čumí do karét, šag nech sám hrá! (Šípkové PIE); čumi na ňeho (Markušovce SNV) F. čumeu̯ tam aňi ťeľa na novie vráta (St. Hory BB) - hľadí nechápavo; čumí jag žaba s prachu (Šípkové PIE) - hľadí bez slova