črevo, -a, čriev str.
1. trubicovitá časť zažívacieho ústroja, uložená v brušnej dutine: hrubé, tenké, slepé č.
● hovor. expr. až sa č-á dvíhajú o niečom veľmi odpornom, hnusnom a pod., až je z toho zle; rozpárať, vysnovať, vypustiť niekomu č-á zabiť pichnutím do brucha; bolí ma v č-ách v žalúdku, v bruchu; č-á mi vykrúca a) o prudkých bolestiach v bruchu; b) o veľkom hlade; č-á mu vyschli vyhladol; omastiť si č-á a) zajesť si mastnejšie jedlo; b) o ľahkom zárobku, o zárobku bez práce, o veľkom zárobku; na svoje č-á nezabudol na seba; prehnal všetko cez č-á premárnil, prejedol a prepil celý majetok; č. je mu prvé stará sa predovšetkým o jedlo; hovor. pejor.: mastné č. o tlstom človeku, brucháč; kotné č. nadávka veľkému jedákovi;
2. vysušená blana z čriev zvierat;
črevný, zried. i črevový: č. katar, týfus, č. tuk, č. plyn, č. parazit, č-á hlísta, č-á choroba, č-á porucha, č-á stena, sliznica, č-á peristaltika;
črievko, -a, -vok i črievce, -a, -vec (nár. i črevko, -a, -viek/-vôk i črevce, -a, mn. č. -cia, -viec) str. zdrob.;
črevisko, -a str. zvel.