česadlo -a -diel s. česák (význ. 1)
česadlo -la -diel s.
česadlo -la -diel s. 1. ▶ nástroj na čistenie srsti domácich zvierat; syn. česák: konské č.; pravidelné čistenie zvierat česadlom; Bujačika česadlom prihládzal, aby mal krásnu srsť. [M. Figuli]; Keď Emil Huťan odložil česadlo, kôň si ovial chvostom slabiny a dal sa do sečky. [M. Krno] 2. ▶ pracovná pomôcka parochniara v tvare vyhladenej doštičky, do ktorej sú zasadené ostré al. jemne zabrúsené oceľové ihly: česadlom sa vlasy prečesávajú a urovnávajú; prameň vlasov pretiahneme česadlom 3. žart. ▶ nástroj so zubami na česanie a úpravu vlasov, hrebeň: požičaj mi nejaké č. ▷ česadielko -ka -lok s. zdrob.: Podal som mu moje vyštrbené česadielko. [D. Dušek]
česadlo 1. nástroj na česanie ľanu, konopí, vlny • česačka • česák
2. nástroj na česanie zvierat • česák
česadlo, -a, -diel str.
1. nástroj na urovnávanie, česanie vlny, česák;
2. nástroj na česanie zvierat, česák: Koňa si čistil česadlom. (Hviezd.)
česadlo s. 1. or, čiast. zvol, tek nástroj na česanie konopného a ľanového vlákna, šteť: Takuo česadlo zme to maľi, to malo vela takíchto klincou dreve, na ton zme to (konopné vlákno) česali (Bzenica NB); Potom sa češe (ľan) na česaľe a roba̋ sa s ňeho hrsťi (Dlhá n. Or. DK); česalo (Sielnica ZVO) 2. čiast. strsl nástroj na čistenie srsti dobytka: Vičisťi jalovicu česalom (St. Hory BB); Česalá na krave a na koňe bole na polički pod hradov (Čelovce MK); Treba tomu prasätu zo šesadlom višesač tia fši (Brusník REV); česadlo (Bobrov NÁM); česalo (Lipt. Sielnica LM, Cinobaňa LUČ) 3. šar zried. kefa na vlasy: Take fajne česadlo som mala, ta som ho naisce stracila (Kendice PRE) 4. kožuš. nástroj na česanie kožušiny: česadlo (Závadka n. Hron. BRE, Ostrany RS)
česadlo [-(d)lo] s, česák m hrebeňovitý nástroj na čistenie srsti zvierat: cžesadlo cinowane na čtiry aneb na pet radou (ZVOLEN 1692 E); strigillis: česak, hrebelecz (NP 17. st); cžesadlo na kone (LC 1707); w masstaly czesalla 1 (kus) (BÁNOVCE n. B. 1733); (koňa) musjš česakom obtjerat (PL 1787)