Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

o¹, ó¹ neskl. s.

1. samohláska a písmeno

2. v skr. a zn.: o. i. okrem iného; chem. O kyslík

● mať → nohy do o

ó² cit.

1. vyj. rozlič. pocity a prejavu často pridáva patetický ráz: ó, aká krása!

2. blíži sa význ. čast. zosilňuje zápor al. prisviedčanie: ó nie! ó áno!

ó cit.ť

o, ó neskl. s.

o¹ neskl. s. 1. i ó¹ ▶ samohláska a písmeno: napísať malé o, veľké O; mať nohy do o; to slovo sa píše s dlhým ó; skratka OECD sa vyslovuje [ó é cé dé]; Ona však drží cigaretu väčšinou v prstoch, a keď si potiahne, vyfukuje dym ústami zošpúlenými do O. [P. Jaroš]
2. [i ó] ▶ označenie niečoho písmenom o (i v rámci abecedného poradia, napr. pri odsekoch, objektoch, pri vyratúvaní): výstava sa uskutoční v pavilóne O; val sa začína na kóte 428 v bode o; spojnica prechádza bodom O; najnovšia verzia auta má typové označenie O 530
3. ▶ skratka al. značka niečoho začínajúceho sa na samohlásku o: o. i. okrem iného; chem. O kyslík oxygenium

o³, ó², óó cit. 1. ▶ vyjadruje rozličné pocity, napr. prekvapenie, začudovanie, ohromenie, nespokojnosť, zlosť, al. sa používa pri prosbe, ľútosti, pričom často dodáva prejavu patetický, citovo nadnesený charakter: óó, to sú krásne kvety!; ó, ďakujem za pomoc; ó, božemôj, prečo si to urobil?!; o, tak predsa si prišla; Ó, ó, ó, čakáš? zveličoval Teofil prekvapenie. [J. Sedlák]; Ó, koľko som sa sem od raného detstva nachodil. [P. Bunčák]
2. blíži sa významu častice ▶ zdôrazňuje nasledujúce oslovenie: ó, kráľu, kráľ; ó, otče; ó, pane; náb. ó, Bože; ó, Pane; ó, Ježišu; ó, Kriste; ó, Otče
3. blíži sa významu častice ▶ zosilňuje zápor al. prisviedčanie: ó nie, to nesmieš!; óó áno, som veľmi šťastná

fíha vyjadruje obdiv, prekvapenie, údiv, zhrozenie a pod. • fiha • fí • fi • hí • híí • híha: fíha, fí, to je výkon; híha, ale si vyrástol • í • íí • iha • íha: Í, íha, už si sa vrátil? • ejha • ha: ejha, ha, ten je rýchly • ó • óó • oh • óh • óha • och: ó, óha, och, však je to krásne • oj • ojej • ojéj • ojoj • ojój: oj, ojej, to je výška • thí • ťhí • tí • tíha: thí, tí, tíha, pozri, koľkí idú

ó p. fíha

o¹, ó¹ neskl. str. samohláska a písmeno: malé o, ó, veľké O, Ó; krátke o, dlhé ó

ó², zried. i o² cit. vyjadruje silné citové vzrušenie, napr. pri zvolaní, pri obrátení sa (s niečím) na niekoho, na niečo, pri prosbe; pri túžbe; pri prekvapení, pri úžase; pri bolesti, ľútosti; pri hneve; pri uspokojení ap.: Ó, páni, povedzte, kam nás to povedie? (Kuk.) Kto tvoje túžby, o Turiec, vyčíta? (J. Kráľ) Ó, otvor sa brána večného pokoja! (Barč) Ó, môcť ju slobodne milovať! (Jégé) Ó, keby ma nebolo na svete! (Kuk.) Ó, akí sú tí chlapi biedni a mizerní! (Jégé) Ó, nebesá, komu sa odpredali? (Jes.) Ó, ty bedár, mala by som ťa zaškrtiť! (Jégé) Ó, ja s hocikým vyjdem. (Kuk.) Ó, Janko ochotne pôjde deti učiť. (Ráz.-Mart.) Ó — ó — ó! — obzrel sa Genuško po zemi. (Jégé) „Ó, vďačne tetka Anča,“ odvetí Zuzka. (Tim.)

ó cit. csl
1. vyjadruje rozmanité pocity (prekvapenie, spokojnosť, obdiv, nespokojnosť ap.): Ó, kto nám prišou̯?! (Hnúšťa RS); Ó, to su kamarád mojého oca, to sa nemusíme bát! (Rača BRA); O, maľi bi sce rozum bandurki vľic?! (Sobrance)
2. zosilňuje prisviedčanie al. popieranie: A bola tam aj stará? - Ó, hej, ďeže bi tá chíbäla! (Slovany MAR); Ó, ňebuďen tam já! (Ružindol TRN); O, to ňe! (Sobrance)`