umný príd.
1. rozumný, múdry: u. človek (Jil.); u. mysliteľ (Vlč.); Mišo bol inak umný chlapec. (Gráf) Bola bystrá, umná a vedela byť veľmi prijemná. (Vans.)
2. prezrádzajúci rozumnosť, múdrosť, svedčiaci o rozumnosti, múdrosti: u-á reč (VHV); u-é oči (Vans., Hor.); u-á tvár (Tim.); u-é čelá (Ráz.-Mart.);
3. šikovný, zručný: u-é prsty (Švant.); u-á ruka (Vaj.); pren. u-é pero (Hviezd.) spisovateľské nadanie;
4. prezrádzajúci šikovnosť, zručnosť, svedčiaci o šikovnosti, zručnosti: u-é výrobky (Zúb.); [Drotári] chodili svetom a robota im odskakovala od rúk čistá a umná. (Jil.)
5. zastar. rozumový: Chceme povýšiť celý národ na vyšší stupeň umnej i mravnej dokonalosti. (Záb.);
umne prísl.
1. rozumne, múdro: u. radiť niekomu (Hviezd.);
2. šikovne, zručne: u. zhotovené zlatotepecké práce (Zúb.); u. namaľovaný (obraz) (Al.);
umnosť, -ti ž.
1. rozumnosť, múdrosť;
2. šikovnosť, zručnosť