trudný príd 1. ťažký, namáhavý, náročný: sedlák pracuge okolo roli, stolár okolo drewa, kragčí okolo šát, ale to ňe gest trudná práca; pomislil sebe král, tá wec ňebude trudná (DS 1795) 2. smutný, chmúrny: ffresowati, trudnj a mekky gsau tý, ktery gsau w techto malých hrjssých priljss starostliwý (SK 1697); (tyran) w negspodnegssych prybitku swého stranách samotny, trudny zetrwawá (PT 1778); subst t. m kto je smutný, nešťastník: ale mentor obnal trudného, tessil, potwrcowal (PT 1778); -ne, -no prísl k 1: ňepotreba mať aňi wisokomislnosť, aňi márnosť, aňi žadosti ňepotrebních wecí, a to gest welice trudno (:ťažko:) (DS 1795) k 2: nebud tak trudne, starostliwe a priliž dobrý (SK 1697)