oheň m
1. živel v podobe plameňa, kt. sprevádza horenie: kremenom nakresuwame ohna (KoB 1666); ohen horj a pálj; kopagj rudu, ktera nosy se do huty, kdežto se ohněm smelcuge, aby wytékal kow (OP 1685); Swyatkowa Rebeka kazala ohen naklasty (KRUPINA 1716); uradnicy, kdiž zanityly ohen uprostred sine, posadily se wukol (Le 1730); tehdy prssalo na Sodómu a Gomórrhu syrku s ohňem od Pána z neba (KB 1757); sopitus ignis: usnuly oheň, zakutany oheň (KS 1763) pahreba; w komore pomecy satj ohenj sza ztrhol (PUKANEC 1788)
L. když Sodomu Bůh wssemohuci mel sirkowim ohnem z nebe padagicim a prssicim trestati a skaziti (MK 18. st) bleskom; dávať o. (do koho z čoho) nem strieľať do niekoho z niečoho: w prwssjm potykanj (vojaci) strylegj (:ohen dawagj:) z mussket (:polhakow:) a polnich dél (OP 1685); po tretjm zawolanjm do ňeho ohen dawat budě (VoP 1760); živý o. síra: syrka neb žiwy ohen z jinej strany žaden krome z vahy bystrickej nema kupovany byti (B. BYSTRICA 1633 CM); maličko žiweho ohne; olege ze žiweho ohne, to gest olei sulphuris rectificati per campanam (RTA 17. st); wezmi žiweho ohne kwetu pul lota 10 sublimovanej síry; ohne, žiweho ohne mleka 11 zrážanej síry (HT 1760)
F. o. panuje v čom niečo má páliacu príchuť: koren w ustach žwakany slyny množy, w ňem ohen w zloženy gegy (angeličky) panuge ohen panuge vprostred tretiho stupne (HL 17. st); mať o. v sebe byť horľavý: oprawdiwa okowita se lechko ag zapali, gakssto mnoho ohne w sebe magica (PR 18. st)
2. požiar (obyč. pustošiaci majetok): z neopatrnosti strach nenadaly na wssetko mesto skrze ohen prypaduwal (L. TRNOVEC 1576); tie listi skrze zlych lydy w ohni zahinulj (CA 1585); ohnem plamene prudkeho a hrozneho (domy troch spoluobyvateľov) w prach a w popel su obracene (P. BYSTRICA 1625); zahradnikowy dano zbožia, ponewadčž skrz ohen sskodu podstupil (TRENČÍN 1653); mi ubohi lide skrze ohen o wssetko sme prissli (PREŠOV 1682); kedy sa w Trnawe ten veliky ohen strhol (JASENICA 1704)
L. kostel byskupsky z wežu z olowem krytu, ktera potem z nebezskim ochnem spalena (bola) (KrP 1760) bleskom; gak by sa nekdj stalo, že by we fabriczkem staweny ohen wissel (CA 1791) začalo horieť
F. ohňom a mečom vypaľovaním, bojom (ničiť niečo): (Turci) potom medzi Veľkonocou a Turicami od Jágru až k Fiľakovu všetko mečom a ohňom pustošili (D. ŠTUBŇA 1599 E); jestli (páter) penízky nezloží, ohnem, mečem všeckým hrozí (ASL 1676); (vojská) mesto yeruzalemske a okolečne ynsse mesta y dediny z mečem, z ohnem, z lupestwim, z natiskem sužowali a trapili (MS 1758); vastare omnia ferro et incendijs: mečem, ohnem spústatiti wssecko (KS 1763)
3. v spojení s G slov označujúcich najmä citové prejavy vyj. veľkosť, intenzitu, prudkosť, prenikavosť citového stavu: skrze dustognj ten ohen sweg nekonečneg lasky sobe sameho (Phaenice) obetowal (WO 1670); oheň chlipnosti wnitrnosti geho zežiral (DuH 1723); nebó z ohňem hňewu mého spáli sa celá zem, oblyčág zwírat, geych pohleďeňá gakó ohňa horjcyho oči y gakó swetlo lámpássúw (KB 1756); okolo neho otec geho mečem zuriwostj swe blyskal a prudkosti hnewu sweho ohen muk geho podpalowal (EK 18. st)
4. náb peklo: chtoré v nyém nye ufagú, v oheny smertzi vetsnej prepadnu (HPS 1752); (ten, ktorý má prísť po mne) plewi popálj ohňem newyhasytedlnjm (KB 1756); w ohnj očistowém (ŽP 1788)
L. pekelný (večný) o., o. večný pekelné muky: (žid) gestlis’ dluzen, aby tie spalil pekelni ohen (ŽK 1473); nebo nepobožni w den posledni sudni uwrzeni budu do pekelneho wečneho ohne (TC 1631); učá, že na sameg wjre dosti gest a ona že ne toliko očistec, ale y pekelný ohen udusuge (IA 1708); (Boh) dobrým dá žiwot wečnj a zlých trestat bude ohňem wečnim (UV 1763)
5. náb znamenie božej prítomnosti: on (Pán zástupov) gest gakó oheň prepalugjcy (KB 1756); Bože negwižssi, studnice žiwa, ohen a laska duchowni (RG 18. st)
L. o, Pane náss Gežyssy, obdarůg nas ohnem Ducha twého swatého (CC 1655); prid, ó, Duchu swatý, zapál w nás ohen swateg milosty (KW 1775)
6. med ruža, nákazlivá kožná choroba: pitala mlieka ženskiho od nyej (fatensky), ze geg ge ohen w tware (KRUPINA 1739); genae suffusae inge: oheň zaprlil (!) twáre (KS 1763)
L. zoster: zapáleni okoló ťela, sw. Antonina oheň ruža; phlyctaena: diwoky oheň chronická choroba očnej spojovky a rohovky; succus ejus cum semine suo: ohen pekelny vhassuge sneť, hnilobný rozklad tkaniva (KS 1763); ohník, -íček, ohenček dem k 1: igniculus: ohnjček, yzkryčka (KS 1763); igniculum: ohnjk (PD 18. st); k 5: ohnyček, ktery prawy počatek gest žiwota (PT 1778); bóskég láski oheňček (BlR 18. st)