krátce p. krátky
krátko p. krátky
krátky príd
1. majúci malý rozmer na dĺžku: ktery bozeynik se obchodi loktem kratkym nebo nesprawedliwym mertukem (ŽK 1473); kratky kaftan bez rukawou (KoB 1666); kratky zrak (NP 17. st) krátkozrakosť;
x. pren kratki gazik ge k užitku (GV 1755) mlčanlivosť
F. dluhe wlasy, kratky rozum (SiN 1678) o nerozumnosti
2. majúci malý časový rozsah: pryssel meczy nas w kratkey chwyly (s. l. 1594); w kratkem dny ge odesslem (M. JÁN 1613) zakrátko; trochaeus: werssowy úd na dwe syllabi na prwňu dlúhú a na druhú krátku (KS 1763); krátky dech (ZK 1778) rýchly; krátké pokánj (BlR 18. st)
3. (o reči, písme ap.) stručný: s timto kratkim psanim (D. STRHÁRE 1501); summarium: krátky wytah (KS 1763); kratké naučeni o wčelach (RG 18. st); -ko, -ce prísl k 1: kratče aneb ussie postaw delal (CA 1675); k 2: to wssecko trwá krátce (CC 1655); k 3: na pamet uwozugem kratce (B. BYSTRICA 1662); circumcite: krátko, nakrátko (KS 1763); -osť ž
1. krátke časové trvanie: ostatnye weczy pre kratkost czasu musim zanechaty (KOŠŤANY n. T. 1674); wyme o kratkosti žjwota (SK 1697); oznamim w kratkosti (GV 1755)
2. ukrátenie, krivda, nespravodlivosť: vssiak sie escze Ssiebowi ziadney kratkosczi nestalo u nass (CHTELNICA 1531); szwogym podanym niedam krattkosty czynitz (MARKUŠOVCE 1565); kde se podanemu nassemu kratkost stala (SITNIANSKA 1602); kriwdi a kratkosti, ktere trpi a znassi (ZBOROV 1614)