kostný p. kosť
kosťový p. kosť
kosť ž
1. tvrdá nosná súčasť tela stavovcov: prach s kostj czloweczich (SKALICA 1638); wimalowany člowek w samjch kostech swich (s. l. 1654) kostra; (paličkového korenia) koren zlamane kosty swaluge (HL 17. st); sedlo bez kosty (B. BYSTRICA 1704) bez vystuženia; dusse smútná wysussuge kósti (KB 1757); os: kost, kostka; reponere ossa in sedem suam: wytknúté kosti na mjsto položiti (KS 1763); geho swaté kosti do Rjma se dostali (ST 1797)
L. chrbtová, chrbetná k. chrbtica: chrbetna kost (RT 17. st); spina: chrbetowa kost (NP 17. st); s chrbtoweg kosty (mŕtveho) had sa ulahne (SKá 18. st); os sessibuli: bedrowa kost; os pectoris: prsny kost (OP 1685); w križoweg kosti (RT 17. st); dwe krížne kosti (BATIZOVCE 1754); parolene: barkowá kost; metacarpium: kost dlaňowá; tibia: kost holeňowá; talus: kútkowá kost členok; scoptulum opertum: kost lopatkowá; pterna: kost patowá päta; ingula: kost plecny; coxa: stehnová kost; testus: ryby kost kostica na vystuženie; ischia: úsad w kosťach (KS 1763) med ischias; mezy trtolowau kostj (ZK 1778);
x. pren zarmucene su kosti me (PoP 1723-24) som zarmútený; ty od kosti ossemetny posmewači (DuH 1726) veľmi veľký; kamenom až na kost ranu dostal (S. ĽUPČA 1735) veľmi hlboko
F. skládám své mladé kosti (ASL 1770-90) zomieram; položá kamen na mé hríšne kosti (ASL 1791) pochovajú ma; len kost a koža zostala na mne (RADVAŇ 1714) som veľmi vychudnutý; ossa et pellis totus est: tolikó koža a kosti gest (KS 1763) veľmi chudý
2. tvrdý al. kosti podobný predmet: polhačžyk s kostmy pekne wykladany (s. l. 1671) intarzovaný slonovinou; gelenyho srdce kost w strance lewe naleza se a z hrubosty krwe w kost stwrzuge se (HL 17. st) farm organická stvrdnutina používaná ako droga; sepie kost (GF 1717) ulita; kost, pecka (AP 1769) kôstka v ovocí
L. mŕtva k. med organická stvrdnutina: (liek) polož na mrtwu kost (RT 17. st); scirrhus: zátwrdly otok, mrtwá kost (KS 1763); exostosis: kost mrtwá (TiS 1788); ebur: slonowá kost (ASl 1740) sloní kel, slonovina; -ný, -ový príd k 1: ischia: kostný úsad (KS 1763) med ischias: ryba, gižto kosťowau gmenugj (BH 1798); kôstočka [-ečka] dem k 2: gsau y giné nemoce wčelnj, totižto rohy (:pyssná nemoc:) když gakoby kostečka na čelu wčelám narostne (GO 1792)
P. tpn Caschan (Košťany nad Turcom 1323 VSO);
x. atpn Mathieg Kostka (v Žiline 1489); Felix Kostka (v P. Ľupči 1540); Joannes Kuostka (v Pružine 1617)