berávať p. brať
brať ndk 1. chytať do rúk: pekný kwet do ruky bereme (PP 1734) 2. naberať; čerpať: pansky owos z gámj braly ((SLATINKA) 1676); aby susedom sloboda bolo wodu odtud (zo studne) brat (ŽILINA 1708) 3. prijímať, dostávať: (tovariši) powinny budu wicz žadnemu od mletya nebraty, toliko co slussy (CA 1663); od Zidou co se bralo (KRUPINA 1692) kupovalo; ta (tinktúra) moze se brat we winie (RP 18. st) užívať; temu, kdo almužnu bere (GV 1755); ktery towariss od mistra sweho plat berge, ten ma zo swogjm rjadom robity (CA 1759); prasce w tichto troch mesyacoch neber na chowani (HK 18. st) L. b. osoh, úžitok mať úžitok: uživaguczi to hoffierstvo každoročne osoch berie (PRÍBOVCE 1739); z remesla dobry užitek bral (KRUPINA 1745); b. podarunky dávať sa podplácať: klamal, podarunky bral (JASENICA 1704); b. si príklad z koho robiť niečo podľa niekoho, napodobňovať: aby na budúcne giny prjklad z neho sebe beruce, takowych wjstupku se wistrjhali (PONIKY 18. st); b. skazu ničiť sa, kaziť sa: odew táto skorsség bere skazu (BPr 1787); hore b. (o peniazoch) prevziať, prijať: jeho penize powinen bude hore brati a zem z ruku swich wipustiti (s. l. 17. st) 4. odnímať; odcudzovať, kradnúť: kdy gsu gim súkna bralj, tehdy woni krzyczeli y horowali (BÁNOVCE n. B. 1529); w kteregkolwek hore walasi salašom stoga, z teg hori ag drewo beru (s. l. 1779); brávať, berávať frekv k 3: holyu cela dedjna do arendy brawala (s. l. 1779) prenajímala si; od neho wšeligaki towar brawal ((ZNIEV) 1783); že gsem od neho brinczu berawal (PUKANEC 1788) kupovával; brať sa 1. odchádzať, poberať sa: bratr gich bral sie do Polsky (ŽK 1481); požehnany, genž se bere we gménu Páně (SP 1696); (mudrci) ginau cestau prec se brali (KK 1709); x. pren na smrt sa brati (KS 1763) chystať sa zomrieť 2. na čo, do čoho podujímať sa, dávať sa na niečo: na to se brali, czo na gich powolany neprinalezelo (TRENČÍN 16. st); y druzy bi se na to braly (B. ŠTIAVNICA 17. st); do nečeho se berem (KS 1763) F. b. sa v rozum začať rozmýšľať, uvážiť: nech se beru w rozum, kterj audy swe činj audy mrzke (SP 1696) nech sa spamätajú
brat [-t, -t(e)r] m 1. súrodenec mužského pohlavia: mame-li my bratia w tich penizech diel mety (ŽK 1454); bratu swemu starssymu wyplatil (P. ĽUPČA 1587); gissla spolu swym bratom chlapczom pre wodu (KRUPINA 1716); vlastný b. majúci spoločného otca i matku: pry zgednany byli przitele, stryk geho, potom take y geho wlastni bratr Gurrczo (L. TRNOVEC 1571) L. strýčený, strýčny b. bratanec (M. Nosko) poruczíl gest (manželku) bratru swemu stryczenemu (ŽK 1464); Yurczo, strycžnj bratr geho (P. ĽUPČA 1571); odplatil stryčenych bratow od pol domu (MARTIN 1594) 2. príslušník toho istého spoločenstva (cechu, cirkvi ap.): gestli bi nektery z bratow stůl pana, cechmistrow vderil newažne, ma sstrifany biti (JELŠAVA 1609); na wsseczky utrowy yako bratia a spoluzemania nakladaly (MEDVEDZIE 1721); braterský príd: neni hoden, abi udem braterskim naziwal (!) bil (CA 1647); žiti w braterskeg milosti (GŠ 1758); po b-y prísl výraz: chtegice y daleg po braterski žit (LACLAVÁ 1722); -y prísl: komu weczneg slawj serdečne, uprimne braterski žadam (s. l. 1652)
brávať p. brať