zapáliť -i -ľ! dok.
1. spôsobiť horenie; tým uviesť do činnosti: z. si cigaretu, z. vatru, sviečku; z. motor, varič; hut. z. pec
2. spôsobiť požiar, podpáliť: z. stoh slamy, z. chatu
3. rozsvietiť (význ. 1), zažať, zasvietiť: z. svetlo
4. kniž. hlboko zaujať, nadchnúť, oduševniť: z. srdcia nádejou; z. masy;
nedok. zapaľovať
● z-je mu to dobre a rýchlo myslí
// zapáliť sa
1. začať horieť, vzbĺknuť: plyn sa z-l
2. ochorieť na zápal (význ. 1): z-ené oči
3. začervenať sa (význ. 1, 2): z. sa od hanby; z-ené zore
4. nadchnúť sa, oduševniť sa: z. sa za pokrok; z-ený vlastenec;
nedok. zapaľovať sa
// zapáliť si hovor. zafajčiť si: nie je rád, keď si v pracovni dakto z-i