pripálený -ná -né 2. st. -nejší príd.
pripálený príd 1. popálený priložením niečoho žeravého: inustus: pripáleny, wpáleny, pricajchowany; cauteriatus: cagchem znamenany, pripáleny (KS 1763) L. p. cajch vypálené znamenie: nad mrtwym nebudete rezat tela swého ani znameňa ňegake aneb caychi pripálené nebudete sebe delat (KB 1757); stigma: pripalený ceych (DSL 18. st) 2. poškodený nadmerným žiarom, prihorený: slad ňemusi sa hitro, ale lahodne sussit, abi se ňepripálil, ponewac pripaleni černe piwo učini a prihoreno (PR 18. st); x. pren adusti coloris: pripáleneg ohoralég barwi (KS 1763) tmavej L. p. hrdzou (o obilí) sneťovitý: tolikotež klasúw tenkych a zerzem pripálenych wycházalo (KB 1757) 3. (o chorobe) spôsobený zápalom, zapálený: (kokotica) swu mocy wodočerwenalost z tiel wodnatedlnych žene, tež tak y hrubowlhkost a kalokrwnost, zwlasste prypalenu, wyčystuge (HL 17. st)