plakať -če -čú nedok. slziť (obyč. so vzlykaním) od žiaľu, bolesti ap.: usedavo, horko p.; p. od bolesti; p. za nebohým, p. nad svojím nešťastím;
pren. expr. vydávať zvuky ako pri plači, kvíliť: husle p-ú, meluzína p-e
● nebudem za tým p. nebude mi za tým ľúto; tu (už) nepomôže ani p. nedá sa nič robiť; p. nad rozliatym mliekom ľutovať čin, keď je už neskoro;
opak. plakávať -a