vedieť vie vedia vedz! vedel nedok.
1. mať vedomosť o niekom, niečom, byť oboznámený s niečím: v. niečo presne, dobre, zo skúsenosti; v-m o ňom všetko; (ja) nev-m o tom nič nie som informovaný; nev-te (mi povedať), kde je stanica? čo ja v-m (, kde to vzal); viem jedno miesto poznám
2. mať osvojené (ako poznatok), mať zručnosť v niečom, ovládať: v. písať, čítať, plávať, v. matematiku, v. po nemecky, v. hrať na klavíri
3. mať schopnosť vyrovnať sa s istou situáciou, vyznať sa v niečom: v. si poradiť, v. sa vynájsť, nevie si to vysvetliť, v-l si to oceniť; (teraz) ukáž, čo v-š!
4. dať v. oznámiť (význ. 1): dáme vám v., ako sme sa rozhodli; (ne)dať o sebe v. (ne)ohlásiť sa
5. v zápore so slovesami, kt. vyj. veľkú mieru deja zdôrazňuje intenzitu deja: nev-l si to vynachváliť, nev-l sa vynadívať
6. neviem (, neviem) hovor. vyj. pochybnosť: n., n., či vydrží do konca
● vie, čo chce je cieľavedomý; vie, ako na to vyzná sa; vie, koľko udrelo situácia mu je jasná; nevie, kde mu hlava stojí má veľa roboty; nevie si rady je bezradný; nevie sa do kože zmestiť je samopašný; nevie, kam z konopí je v rozpakoch; nevie o sebe je v bezvedomí; nevie (ani) ústa otvoriť je nesmelý; robí sa, vyzerá, akoby nev-l do päť, do piatich, do troch napočítať, narátať robí sa nevedomým, naivným; každý vie, kde ho topánka tlačí čo ho trápi, aké má problémy; v., kde je sever vyznať sa v niečom