zvyknúť, zvyknúť si -e -ú -kol dok.
1. osvojiť si niečo ako zvyk, privyknúť (si), navyknúť (si): z. (si) na prácu, na deti; už som si z-l; je z-tý skoro vstávať
2. iba zvyknúť s inf. vyj. opakovanosť deja: z-e chodiť neskoro, vhodnejšie chodieva;
nedok. zvykať, zvykať si
1. k zvyknúť (si) (význ. 1): z. (si) na nového učiteľa
2. iba zvykať navykať: z. dieťa na presnosť, poriadok