Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dievka -y -vok ž.

1. odrastené dievča, deva: driečna d.; mládenci a d-y; d. na vydaj; stará d. žena, kt. sa nevydala; predajná d. prostitútka

2. hovor. dcéra: vydávať d-u

3. expr. dôverné oslovenie (blízkej osoby): d. moja, pomôž mi!

● pozerať za d-mi zaujímať sa o ne;

dievocký príd. k 1, 2: d. stav;

dievoctvo -a s. dievocký vek, stav: za d-a zaslobodna;

dievčisko -a -čisk s. zvel.

dievčisko -ka -čisk s. zvel.

dievka -ky -vok ž. 1. ▶ slobodné odrastené dievča; syn. deva, dievčina: krásna, švárna, hrdá d.; nezbedná, šibalská d.; vydajachtivá d.; radodajná, predajná, ľahká d. prostitútka; Ak vetvička do Vianoc rozkvitla, bol to znak, že sa dievka do roka vydá. [Pc 1998] □ stará d. nevydatá žena
2. hovor. ▶ priamy potomok ženského pohlavia, dcéra: sedliacka d.; vydávať dievku; Kam ideš, dievka nezdarená? Na to sme ťa vychovali, aby si sa túlala nocami? [R. Jašík]
3. expr. ▶ dôverné oslovenie, obyč. blízkej osoby: to sotva pôjde, d. moja!; Múčku je škoda, dievka moja. Múčka je dar Boží. [V. Mináč]
4. ▶ (v minulosti) pomocnica v domácnosti; syn. slúžka: najať si dievku; Tak sa začal pre Marku život kravskej dievky, dievky od kráv, trpký, ťažký život. [V. Mináč]
◘ fraz. dievka ako/ani osa šikovná, vrtká; dvere vrždia ako starej dievky čižmy veľmi; chodiť/pozerať/poškuľovať za dievkami zaujímať sa o ne, uchádzať sa o ne
▷ dievočka -ky -čiek ž. zdrob.: štíhle, vrtké dievočky; Och, či si ty len gazdinka, dievočka moja. [K. Horák]; dievčisko -ka -čisk s. zvel.: splašené, bláznivé d.; dievčiská z mesta; d. jedno potvorské!; d. nevďačné!; Tie väčšie dievčiská treba už riadne obliekať. [J. Podhradský]

dievka, -y, -vok ž.

1. slobodné, na vydaj súce dievča, deva; dospelé dievča: mladá, driečna, slobodná d.; gazdovská, sedliacka d.; d. na vydaj; stará d. žena, ktorá sa nevydala; ostať starou d-ou nevydať sa

● hovor. za dievky za slobodna; chodiť k d-e, za d-ami na zálety;

2. ľud. dcéra: dievka moja oslovenie mladšej ženy staršou osobou; Jano tovariš s majstrovou dievkou sa splietol. (Gab.)

3. zastar. služobné dievča, slúžka: Anka slúžila ako kravská dievka (Taj.) pri kravách; kuchynská d. (Vaj.);

dievocký príd.: d. stav, d-é šaty;

dievčisko, -a, -čisk str. zvel.;

dievočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr. obyč. o malom dievčatku

dievča s.
1. csl dieťa, potomok ženského pohlavia: Ke_dzačälo bi_ďieuča ďieukou (Žaškov DK); Ešťe som len také ďieuča bola, také s krátkima sukňama (Kšinná BÁN); Istí gazda mieu̯ jedno dzífča a jedného chu̯apca (Jablonové MAL); Pirši śe nam narodzil sin, druhe bilo dzifče (Dl. Lúka BAR)
2. csl dievka, mladšia slobodná žena: Čo buďež robit s tím dievčatom, ket sa ti nevidá? (Val. Belá PDZ); Džiavše, kodi sa vidáš? (Kameňany REV); Vivinula sa a už biu̯o to velice piekne dzífča (Záh. Bystrica BRA); To dziefčeta zme hodziľi s kudzeľu (Baldovce LVO)
F. ďiouša ako lusk (Rim. Píla RS) - pekné a šikovné; dziefče jak prepilka (Studenec LVO) - obratné
3. strsl, zsl milá, frajerka: Jeden každí svojmu dieučaťu postaviu̯ máj (Parížovce LM); Šou̯ do toho domu, ďe choďiu̯ k tomu ďioučaťu ako k frajerki (V. Lom MK); Našóv son si dziévča, ženic ca budem (Brestovany TRN); dievčisko s. zvel. expr. k 1, 2: A to bolo takuo mocnuo ďioučisko (V. Lom MK); To je huncúd diaušisko (Rochovce ROŽ); Že śe ňehaňbiš, také dziefčisko, hrac śe z malima dzecmi! (Spiš. Štvrtok LVO)

dievčisko p. dievča