Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

letieť -í -ia bude letieť/poletí nedok.

1. pohybovať sa, vznášať sa vo vzduchu vlastnou silou: vták l-í, lietadlo l-í

2. pohybovať sa vo vzduchu po vyhodení, vypudení nejakou silou: lopta l-í, l-iaca hviezda

3. cestovať lietadlom: l. z Bratislavy do Košíc

4. expr. pohybovať sa veľkou rýchlosťou; bežať, ponáhľať sa: vlak l-í krajinou; l. do roboty; už l-ím! ponáhľam sa; neleť tak! neponáhľaj sa

5. rýchle sa míňať, plynúť: dni, roky l-ia, čas l-í (ako voda); ako ten čas l-í!

6. (o správe, reči ap.) rýchle sa šíriť: chýr l-í, správy l-ia éterom; pieseň l-í;

pren. hovor. expr. to dnes l-í, červená farba l-í je v móde, nosí sa

7. hovor. expr. byť prepustený, vyhodený: l. zo zamestnania; poletím zo skúšky

8. expr. padať; rúcať sa: tanier l-í zo stola; strecha, chalupa l-í

9. hovor. expr. byť žiadostivý niečoho, niekoho: l. na peniaze; l. na chlapcov

● l. ako strela, ako šíp, ako guľa, ako na krídlach, s vetrom opreteky rýchle; expr. l-í, beží ako bez duše, akoby ho hnal, akoby mu zem pod nohami horela rýchle a v rozrušení, strachu ap.; l. na niečo ako muchy, osy na → med; expr. všetko mu l-í z → rúk je nešikovný

letieť -tí -tia leť! -tel -tiac -tiaci -tenie bud. bude letieť/poletí budú letieť/poletia nedok.

letieť -tí -tia leť! -tel -tiac -tiaci -tenie bud. bude letieť/poletí budú letieť/poletia nedok. 1. (kam; ako) ▶ (o vtákoch, hmyze) vznášať sa, voľne sa pohybovať vo vzduchu (pomocou krídel): l. v kŕdli; divé husi letia na juh; lastovičky leteli vysoko nad nami; za nimi letel roj včiel; Letí, letí, všetko letí, čo má krídla, všetko letí... letí holub? [riekanka]
2. (kam; kadiaľ) ▶ (o vzdušných prostriedkoch) vykonávať pohyb vo vzduchu vlastnou silou: lietadlo letí cez búrkovú oblasť rýchlosťou 950 km za hodinu; sonda poletí na Mars; vrtuľníky leteli priamo nad nami
3. (čím; kam; odkiaľ) ▶ cestovať, prepravovať sa nejakým vzdušným dopravným prostriedkom: l. ponad more; l. cez oceán; prvýkrát l.; l. domov; l. do kozmu; l. najbližším lietadlom; l. vládnym špeciálom; letel z Bratislavy do Košíc; leteli sme s Českými aerolíniami
4. (kam) ▶ pohybovať sa vo vzduchu nejakou dodanou silou (vyhodením, vypudením): loptička letela ponad hlavy; klobúk letí povetrím; šíp letel do výšky; guľka letela rovno do srdca; pavučina letí vzduchom; jeho strela letela tesne vedľa bránky; Keď letí lopta na neho, opatrne sa uhne, akoby sa bál úderu. [J. Fekete]; Vysoko nad domom leteli oblaky, strácali sa v diaľke. [D. Dušek]; Keď som videl letieť kamene, radšej som sa postavil do uličky. [VNK 2002]
5. expr. (kam) ▶ pohybovať sa veľkou rýchlosťou, (o ľuďoch) bežať, ponáhľať sa, (o dopravných prostriedkoch) hnať sa, rútiť sa: l. na autobus; l. do práce; l. dolu schodmi; musím l.; už letím!; neleť tak!; l. v ústrety budúcnosti; autá letia vysokou rýchlosťou
6. ▶ stratou rovnováhy klesať k zemi, padať: l. zo schodov; ak sa pošmyknú, letíme s nimi do priepasti aj my; auto letelo cez zábradlie; muž letel z tretieho poschodia; Všetci sme leteli cez palubu prevráteného člna. [InZ 2000]
7. expr. ▶ byť vo veľmi zlom stave, rúcať sa, chátrať, padať: Chalupa ti letí na hlavu. [V. Ferko]
8. ▶ rýchlo plynúť, míňať sa, ubiehať: dni, roky letia; ale, ako ten čas letí; Minúty leteli ako splašené, no kilometre sa míňali slimačím tempom. [J. Mlčochová]
9. ▶ (o reči, o zvesti) rýchlo sa šíriť: správa letela od ucha k uchu; spomienky mu leteli hlavou; chýry letia mestom; Čierny mor letí svetom. [K. Horák]
10. hovor. expr. (odkiaľ) ▶ náhle dostať výpoveď; byť vyhodený, prepustený: l. zo skúšky; otvor hubu a poletíš z práce; Len čo prejavíš najmenšiu nespokojnosť, letíš. Áno, bez výpovede. [J. Poničan]
11. iba v 3. os. hovor. expr. ▶ byť v móde, nosiť sa; byť moderný, žiadaný: práve letí zelená farba; počúvať hudbu, ktorá letí; Ódy už dnes neletia. [P. Valo]; Dodať na trh tovar, ktorý letí. [Vč 1975]; Agroturistika. Jazda na koňoch. To teraz letí. [InZ 2000]
12. hovor. expr. (na koho) ▶ prejavovať intenzívny záujem o niekoho, byť žiadostivý: l. na chlapov; l. na blondíny; Na cudzincov dievčatá letia. [J. Beňo]
◘ fraz. letí, čo/ako mu nohy/sily stačia al. letí s vetrom opreteky veľmi rýchlo sa pohybuje; letieť ako blesk/guľa/strela/šarkan/šíp/vietor/víchor al. letieť ako na krídlach veľmi rýchlo sa pohybovať; expr. letí ako bez duše al. letí, akoby mu zem pod nohami horela al. letí ako zmyslov zbavený veľmi sa ponáhľa, je rozrušený; ceny letia hore prudko stúpajú; všetko mu letí z rúk všetko mu padá, je nešikovný ◘ parem. dobrý chýr letí ďaleko a zlý ešte ďalej al. dobrý chýr beží a zlý letí nepriaznivé správy sa šíria rýchlejšie ako dobré; kto vysoko letí, nízko padá/padne kto má priveľké, neprimerané plány, ambície, môže aj rýchlo zažiť neúspech

bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačia • expr. bežkať: dievčatko bežká oproti • expr.: hnať sa • uháňať • upaľovať • upínať • trieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za nami • expr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcom • cválať: kone cválajú opreteky • kniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jachá • expr.: letieť • páliť • prášiť • frčať • fičať • fŕľať • frndžať • frngať • rafať • hafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesť • expr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami? • hovor. expr.: mastiť • mazať • švihať • šibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalej • slang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasa • hovor. expr.: sypať sa • padať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte! • hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto! • kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú? • kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľať • uvíjať • trtúľať • trtúliť • frňať

p. aj ponáhľať sa

2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2

letieť 1. pohybovať sa vo vzduchu určeným smerom: včela letí z kvetu na kvet • expr. frčať: triesky frčali na všetky strany • expr.: fičať • frndžať • hvižďať • hvízdať • svišťať (vydávať pritom ostrý, prenikavý zvuk): guľky svišťali okolo hlavy; stíhačky hvižďali vzduchom

2. expr. v súčasnosti byť moderný, obľúbený • byť v móde: teraz letia, sú v móde klobúky so širokou strieškou • ísť • nosiť sa: dnes idú, nosia sa pestré farby • hovor. expr.: frčať • fičať

3. p. ponáhľať sa 1, bežať 1 4. p. míňať sa 2 5. p. túžiť

míňať sa 1. postupne sa stávať menším (v množstve, v rozsahu) • zmenšovať sa: zásoby sa míňajú, zmenšujú • ubúdať • odbúdať: majetok sa míňa, majetku ubúda • strácať sa • tratiť sa • miznúť • zanikať (míňať sa do vyčerpania): vekom sa sila stráca; miznú nerastné bohatstvá • zastar.: pomíňať • pomíňať sa (Štúr, Kukučín)

2. postupovať v čase • ubiehať: dni sa míňajú, ubiehajú jeden za druhým • expr. tiecť • kniž. plynúť: dni, roky tečú ako voda; v nečinnosti čas plynie pomaly • bežať • utekať • letieť (rýchlo sa míňať): čas beží; roky utekajú, letia • expr.: ťahať sa • vliecť sa (pomaly sa míňať): zima sa vlečie • poet. zried.: pomíjať (Hviezdoslav) • míňať: sedem rôčkov míňa (Botto)

náhliť (sa) 1. konať rýchlo • ponáhľať sa: náhlil sa s robotou; náhlil, ponáhľal sa s odpoveďou • expr.: súriť • hnať sa • naháňať sa: muž súri so ženbou, ženie sa do ženenia • doháňať (pri zameškaní prác): doháňali učivo • hovor. šturmovať • expr.: pretrhávať sa • pretŕhať sa • hovor. expr. štvať sa (pri dokončovaní prác): šturmovali na stavbe; štval sa s dokončením diplomovej práce

2. náhlivo ísť • ponáhľať sa: náhlil (sa) do školy; ponáhľal sa na pomoc priateľovi • expr.: šutrovať (sa) • futašovať: rýchlo šutroval, futašoval domov • bežať • utekať (náhliť sa behom): bežal do práce • expr.: letieť • uháňať • hnať sa • trieliť • upaľovať • páliť • hovor. expr. fárať: hnal sa, trielil, fáral na schôdzku

3. vyžadovať súrne vybavenie (o veciach) • súriť • byť súrny: táto vec náhli, súri, je súrna • ponáhľať (sa): máš čas, to (sa) neponáhľa

plynúť kniž. 1. nepretržite prúdiť (o tekutine, pren. o rozhovore a pod.) • tiecť: Váh ticho plynie, tečie; z úst jej plynú, tečú sladké slová • prebiehať • pokračovať: diskusia prebiehala, pokračovala pokojne • konať sa • uskutočňovať sa (mať trvanie v čase): zmeny sa konajú pomaly

2. (o čase) nepretržite pokračovať, ísť ďalej, postupovať v čase • ubiehať: roky plynú, ubiehajú • míňať sa • míňať: dni, roky (sa) míňajú a výsledok nikde • ísť: čas ide rýchlo • bežať • letieť • utekať • expr. rútiť sa (rýchlo plynúť; o čase): týždne bežia, letia ako voda; čas sa rúti ako divý • expr.: vliecť sa • ťahať sa (pomaly plynúť; o čase)

3. mať pôvod v niečom • vyplývať: z neúspechu mu plynie, vyplýva vážne poučenie • vychádzať • vychodiť: z povedaného vychádza, vychodí jednoznačný záver • kniž. rezultovať: z faktov rezultoval istý pesimizmus

ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa) • zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia? • expr.: hnať sa • hnať: nežeňte (sa), máme dosť času • expr.: chvátať • chvatkať (Urbánek): chváta z domu preč • expr. hafriť (Tajovský) • expr.: bežať • utekať • letieť • uháňať • upaľovať • páliť • trieliť • hovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleci • expr.: hrnúť sa • valiť sa • rútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadión • expr. trtošiť (Šikula) • hovor. zaberať: zaberá poza humná k milej • hovor. šutrovať (sa) • subšt. fofrovať

2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohy • expr.: súriť • hnať sa • naháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotou • expr.: chamtať sa • chytriť sa (Kálal) • hovor. expr. štvať sa • hovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)

smerovať 1. pohybovať sa istým smerom • mieriť: turisti smerujú, mieria k moru • kráčať • ísť (pohybovať sa robením krokov): pomaly kráča domov • letieť (vo vzduchu): lietadlo letí, smeruje do Bratislavy • plávať (na vode): loď pláva do prístavu • hovor.: kerovať • karovať (odbočovať z istého smeru): naraz keruje domov

p. aj ísť

2. dostávať sa do istého položenia, stavu a pod. • viesť: ulica smeruje doprostred námestia; schody vedú na hrad • kniž. spieť • dospievať: všetko to speje, dospieva k lepšiemu • ísť: ide pomaly k svojmu cieľu • vyvíjať sa • postupovať (postupne): hospodárstvo sa vyvíja k rozkvetu, k úpadku; štúdium rýchlo postupuje ku koncu • ústiť • vyúsťovať (mať ústie): potok ústi do rieky

3. byť zacielený, zamierený na niečo, niekam • mieriť • cieliť: K čomu smeruje vaša poznámka?; vycítil, kam mieri, cieli otec • obracať sa (dávať sa istým smerom): učiteľov hnev sa obracia na nás • kniž. gravitovať (prikláňať sa k istej veci, k istému riešeniu a pod.): najviac gravituje k politike centra • mať tendenciu • hovor. tendovať: vývin má tendenciu, tenduje k zániku

túžiť pociťovať silnú túžbu mať niečo, dosiahnuť niečo, veľmi niečo chcieť: túžiť za porozumením, za domovom; túžiť po pokoji • bažiť • dychtiť (vo veľkej miere): baží po dobrom jedle; dychtí vládnuť nad rodinou • kniž.: prahnúť • žízniť: prahne, žízni po láske, uznaní • kniž. lačnieť: lačnie za vzdelaním • zried. smädiť: smädia po krvi • expr.: mrieť • zmierať • umierať • hynúť • horieť (obyč. pri silnej citovej náklonnosti k niekomu): mrie, umiera za milým • zried. žiadostiť (žiadostivo túžiť): nik po nej nežiadostí • expr. umárať sa (trápiť sa túžbou): umára sa za deťmi, za ženou • expr. triasť sa (s nedočkavosťou): trasie sa za funkciami • vzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za deťmi • rojčiť (s túžbou premýšľať): rojčiť o šťastí, o vzdialených krajinách • expr.: divieť • šalieť (sa) • šialiť sa • hovor. expr.: blaznieť • blázniť sa (nápadne prejavovať vášnivú túžbu za niečím, niekým): divie, šalie (sa) za autami, za hokejom; blaznie, blázni sa za dievčatami • hovor. expr. letieť (na niekoho); (žiadostivo túžiť): letí na peniaze, na mužov • lakomiť sa • expr. pachtiť sa (za majetkom, peniazmi) • nár. expr. pašmať sa

letieť, -í, -ia, rozk. leť;

bud. bude letieť i poletí nedok.

1. pohybovať sa vo vzduchu, vznášať sa, obyč. pomocou krídel: vták, motýľ, chrúst, včela letí, lietadlo letí;

2. prudko, rýchlo sa pohybovať vo vzduchu: strela, šíp letí;

3. cestovať lietadlom: l. z Košíc do Prahy;

4. expr. prudko, veľkou rýchlosťou sa pohybovať: auto, koč letí; pren. myšlienky letia rýchlo sa menia;

5. expr. prudko, rýchlo bežať, utekať: l. ako bez duše, ako strela, ako šíp, ako šarkan; Deti slovenského rodu leteli v boj za slobodu. (Chal.)

6. ponáhľať sa, rútiť sa: l. do nešťastia; Dnešná mládež letí do ženenia. (Kuk.)

7. (o reči, o zpráve a pod.) rýchlo sa šíriť: chýry letia, pozdrav letí; slová, zprávy letia;

8. (o čase) rýchlo sa míňať, plynúť: čas letí, roky, mesiace, dni letia;

9. hovor. expr. byť prepustený, vyhodený: l. zo služby, zo zamestnania; l. zo skúšky;

10. expr. padať, rúcať sa: Chalupa nám letí. (Ráz.) Všetko mu z ruky letí vypadúva; pren. Na niekoho letí samá bieda — iný vie iba o šťastí (Kuk.) valí sa bieda.

11. expr. (na čo, na koho) hnať sa za dačím, za dakým: Uvidím, ako budú (vojaci) letieť na peniaze. (Tomašč.) Leteli na nás ako muchy na med. (Tat.)

letieť nedok.
1. csl pohybovať sa vo vzduchu pomocou krídel, vznášať sa na krídlach: Keď ľeťa̋ vrani, to ftedi za ňimí kriča̋: Vrani, vrani, počkajťe mä málo! (Podbiel TRS); Matka leťí prvá a za ňov čele aj trúde, meľu sa voka (Čelovce MK); Uš ta leta̋ tia lastoviški (Kameňany REV); Kej ruoj ľecí, musí cingadz na kosu, abi sa usadzel (Súľov BYT); A tá friško vibiehu̯a dzívat sa za ňima, kam lecá ti krkafci (Jablonové MAL); Lietallá leťeli roji (Návojovce TOP); Vrani tak f kupe ľeceľi (Dl. Lúka BAR)
L. šarkaň ľeci (Niž. Hrabovec VRN) - vzdušný vír
F. bodaj śi pot chmari ľeciu̯! (Sobrance) - aby si zomrel!; ľeťeu̯ aňi strela, aňi šíp (V. Lom MK) - rýchlo a rovno; ľeťie_do vlasou (Rim. Píla RS) - škriepiť sa; (vozík) tag išiou̯, aňi kebi do ňeba ľeťeu̯ (Ležiachov MAR) - pohyboval sa veľmi rýchlo; lecel jako anďel, spadél jako čert (Bošáca TRČ) - o zlom konci po sľubnom začiatku; z našich krajoch ptaček ľeci (V. Šariš PRE) - odchádza rodák
2. sstrsl plt. plaviť sa, pohybovať sa na plti: Leteli zme dolu Váhom štiri dni (Val. Dubová DK); Keď bola dobrá voda, málo dňí sa leťelo s plťou (Lúčky RUŽ)
3. csl rýchlo utekať, ponáhľať sa, uháňať na niečom, s niečím: Našä starámka pre ňu (babicu) ľeťela a tá to zava̋zala (Žaškov DK); Sviňe, to ťi ľeťelo do chľiova (Ležiachov MAR); Tak lecev s nami po tíh zmraskoch, dziv ná_z voza nepotracev (Červeník HLO); Mi zme si išli nohi zlámať, tag zme leťeli domóv (Ivanovce TRČ); Jak to zbačila, ľecela poľom (Vydrník SNV)
F. leťeu̯, akobi ho hnali dou̯ grúňom (Zázrivá DK) - veľmi prudko utekal; lecí, co mu para stačí (Kuchyňa MAL), lecí, ja_kebi mu za patama horau̯o (Kuchyňa MAL), lecí jak špinavé prádu̯o (Jablonové MAL), lecí jak šarkan (Šípkové PIE), ľeci jag veľk (Čemerné VRN), ľeci jak povetrica (Studenec LVO), ľeci jag z porvaśčka (Dl. Lúka BAR), ľeci o dušu spasenu (Kendice PRE), ľeci na drindi, na ľitki, na cvali (Dl. Lúka BAR) - uteká veľmi rýchlo; ľeťí do zabiťa̋ (Párnica DK) - uteká, ako len vládze; ľeťí ako bez duše (Zázrivá DK), leťí jag ďivoch (Skalica), lecí jag bez rozumu (Kuchyňa MAL), leťí aňi blázon (V. Bielice TOP), ľeci jak šaľeni (Žakarovce GEL), ľeci jak oplach (Bánovce n. Ond. MCH) - beží veľmi rýchlo a nerozvážne, splašene; ľudze ľeca jag hamz (Dl. Lúka BAR) - ponáhľajú sa, valia sa vo veľkom množstve; un ňeľeci za mesem (Fintice PRE) - neobľubuje mäso
4. csl padať, rúcať sa (o veciach aj ľuďoch): A kot skočiu̯, ľeťeu̯ hádam aj takí kus, ako s tejto našej pocťene po tú stuňu (V. Lom MK); Velikí hrmod nastav, ke_to letelo do zeme (Hlohovec); Jako lecev ze stromu, s kabátom sa zachicev za snet a to mav ščastié (Šípkové PIE); Śme miśľeľi, že nam cali verh z domu ľeci (Sokoľ KOŠ); Rovno trimaj košik, bo ci z ňeho gruľe ľeca! (Spiš. Štvrtok LVO); Ket ľeci kometa, ta śe hvari, že budze vojna (Smižany SNV)
F. jablko ňeľeťí ďeľako o_ctromu (Stožok ZVO) - dieťa sa podobá na rodiča, má povahu, charakter ako rodič; ľeťí z nuoch (Košťany n. Tur. MAR), ľeci z nuh (Dl. Lúka BAR) - od slabosti nevládze stáť na nohách, cíti slabosť; šecko mu z rúk lecí (Brodské SKA) - je nešikovný; oči mu do śvidra ľeca (Dl. Lúka BAR), oči mu do bakra ľeca (Fintice PRE) - škúli; šicko ňeśčesce na mňe ľeci (Sedlice PRE) - zažívam veľa nešťastia; na dziučatko krasa ľeci (Komárovce SOB) - v dievčenskom veku opeknieva, stáva sa ženskejšou; ľeci nam popod rukoch (Kokšov-Bakša KOŠ) - náhle hynie, umiera; śľini mi ľeca na daco (Dl. Lúka BAR) - dostávam, mám na niečo chuť; ľeťí do hlavi (Dol. Lehota DK), lecí mu g hlave (Bošáca TRČ), letí g hrllu (Lukáčovce HLO) - gniavi, otravuje niekoho, robí niekomu výčitky

letieť ndk
1. pohybovať sa vo vzduchu, vznášať sa (obyč. pomocou krídel): ptacztwo leti (ŽK 1473); hus letela (S. ĽUPČA 1582); (Ikaros) když letel (KrP 1760); kačena divoka letela zvysoka (PV 18. st)
2. prudko, rýchlo sa pohybovať vo vzduchu, na vode ap.: leticý hwězda (DQ 1629); delfyn gako strela widj se léťeťj, když po wodě pline (MP 1718); sztreli lyetzeli (DŽ 1752); ssiff tuhym behem letyel (PeP 1770); pren smerovať: misslenki guss wcul leca za casnimi starostami (SJ 18. st) upínajú sa
3. expr prudko, rýchlo bežať: dywki po hrbách zbeháwali se a temer leteli (PT 1778)
4. expr padať: powala guz dolu lety (TRENČIN 1713); (keď) swine na geden bok letga, znak gest chorosti (PR 18. st)