Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

popadnúť -e -ú -dol dok.

1. (prudko) chytiť, uchopiť: p-l ho za golier

2. zasiahnuť: bije palicou, kade p-e

3. zmocniť sa, ovládnuť: p-l ho strach

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
popadnúť ‑e ‑ú ‑dol dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chmatnúť expr. v rýchlosti siahnuť za niečím a podržať al. vziať • expr.: schmatnúť schvatnúť chvatnúť: chmatnúť, schvatnúť protivníka za krk; chvatol kus koláča a bežalexpr. schvátiť (rázne) • schytiť uchopiť lapiť schopiť: schytiť, uchopiť dieťa za ruku; lapiť zlodeja za kabátexpr.: zdrapiť zdrapnúť drapnúť: zdrapila dievča za vlasyexpr.: rafnúť chňapnúť schňapnúť: pes ho chňapol za nohu; schňapol kus chleba a bežal vonexpr. uchmatnúť: uchmatol korisť a ušielexpr.: pochytiť popadnúť (prudko chytiť, obyč. náhodne): popadnúť niekoho za golierexpr. habnúť: habne po lyžičkesubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť

p. aj chytiť


chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiť chopiť chopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekerylapiť ulapiťkniž.: pojať jať: (u)lapil nôž, do rúkschytiť schopiť pochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrelzobrať vziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za rukuexpr.: chmatnúť schmatnúť chvatnúť schvatnúť chňapnúť kmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou)expr.: zdrapiť zdrapnúť popadnúťzried. spopadnúť polapiť rafnúťsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za rukupochytať (postupne, viac vecí)

2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržať dostať dochytiť lapiť polapiť dolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodejaexpr. čapnúť: už ho čaplizaistiť zatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkliulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúťnár. dosalápiť (Kálal)

3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybuzlapať lapiť: zlapali, lapili vtáčikazried. ulapiť vychytať vylapať (všetko, do jedného)

4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sa zachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľkniž.: jať pojať: jal ho odporzaujať: hra ho hneď zaujalazasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domynapadnúť: choroba ho celého napadlavychytiť pochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1


lapiť 1. zmocniť sa niekoho po dlhšom naháňaní • chytiť: lapili, chytili vrahadohoniť dostihnúť dolapiť polapiť zlapať: dohonili, dostihli ho na ceste; zlapala ho políciasubšt. čapnúť: konečne ho čaplipristihnúť prichytiť dochytiť (obyč. pri nedovolenom čine): pristihli ho pri krádeži; dochytili ich na mieste činuzatknúť zaistiť zajať uväzniť zavrieť (zároveň dať do väzenia): polícia zatkla, zaistila zlodeja; uväznili, zavreli celú bandusubšt. zbaliť: zbalili ho na námestí

2. trocha expr. rázne chytiť do ruky, do rúk • ulapiť uchopiť popadnúť: lapil, popadol ho za golierexpr.: polapiť zlapiť schytiť pochytiť: polapil, schytil sekeruexpr.: drapnúť zdrapnúť zdrapiť chmatnúť schmatnúť chvatnúť schvatnúť chňapnúť schňapnúť rafnúť (prudkým pohybom): drapol, zdrapil ho pod krk; chvatol, rafol v náhlivosti palicukniž. chopiťnár. lapnúť: chopil, lapol ho za plece

3. p. uloviť


ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovať zmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhovpodmaniť podrobiť podriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinuspútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človekaposadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadolzachvátiť premôcť preniknúť prejaťzried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosťnadísť obísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišielprepadnúť popadnúťzried. spopadnúť: (s)popadol ho strachvlúdiť sa vojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do dušeexpr. opantať: smútok ju opantalzaľahnúť doľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti

2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcť potlačiť opanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosťskrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnevexpr.: osedlať zazubadliť ozubadliť: osedlať, zazubadliť vášnezvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou

3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sa zvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíriosvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu


schytiť 1. rázne, prudko, náhle chytiť • uchopiťexpr.: zdrapiť drapnúť zdrapnúť schrapiť: schytila, uchopila, zdrap(i)la chlapca za ruku a bežala s ním preč; schrapil nôž a bodolexpr.: chmatnúť schmatnúť schvátiť zhabnúť (v rýchlosti): (s)chmatne dievča v páse a už ho nepustí; (s)chvatol, schvátil ma za plece, za rukávstrhnúťexpr. skmasnúť (prudko chytiť a niekam dostať): strhol, skmasol dieťa do náručiaexpr.: pochytiť schopiť popadnúť (prudko chytiť niečo obyč. náhodne sa vyskytujúce): narýchlo pochytil handru, popadol sekeruuchytiť (prudko, náhlivo vziať): uchytí, čo vidísubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (náhlivo vziať): (z)grajfol pušku a bežal

2. p. zmocniť sa 2, zachvátiť


vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misyuchopiťkniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za rukuvyňať vybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievkypobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky

2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred ústodňať odobrať: odňali, odobrali mu majetokzbaviť: zbaviť súpera loptykniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabať zhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazískonfiškovať zhabať (úradne vziať) • zoštátniť znárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu

3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisíckudostať získať: dostať, získať finančnú odmenuprijať: prijať dar od niekohoprevziať: prevzala balík od poštárapredchytiť (vziať skôr ako iný) • prebrať odviesť odvábiť odlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievčavybrať: vybrať si dovolenku

4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školukniž. pojať: pojali ma do mesta so seboupribrať: pribrať niekoho do partieprijať adoptovať osvojiť prisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)

5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobrať strhnúť: voda vzala, zobrala, strhla mostschytiťexpr.: skmasnúť zdrapiť drapnúť zdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasyexpr. popadnúť: popadla vedro a bežala prečvytrhnúť vymyknúť vychmatnúť vyšklbnúť vychytiťexpr.: vydrapnúť vydrapiť vykmasnúť vydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušielposchytať poschytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisypostŕhať postrhávať postrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien

6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na sebapodujať sa: na službu sa podujal sámujať sa: ujať sa funkcie predseduprevziať prebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu

7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážnevyložiť si vysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávnepochopiť porozumieť: slová pochopil doslova

8. p. premôcť 3


zachvátiť náhle, prudko sa rozšíriť al. zrazu postihnúť (o niečom živelnom al. o citoch) • zmocniť sa: oheň zachvátil celú štvrť; choroba sa ho celého zmocnilazasiahnuť (obyč. o niečom negatívnom): zápal zasiahol polovicu pľúcexpr. schvátiť: schvátila ma bolesť nad toľkým utrpenímprejsť premôcť preniknúť opanovať ovládnuťzried. zvládnuť (o citoch): premohol, prešiel, prenikol ho žiaľ; opanoval, ovládol ho hnevnadísť: nadišiel ma strachpojať prejať: náhle ho prejal chladpopadnúťzried. spopadnúť: (s)popadol ma smiechpochytiť vychytiť schytiť: pochytil, vychytil ma kašeľpostihnúť napadnúť (nepriaznivo zasiahnuť): oblasť postihol mor; organizmus napadol víruszastar. prichvátiť: tma ho prichvátila


zmocniť sa 1. mocou, silou získať, násilím si privlastniť • dobyť opanovať ovládnuť: zmocniť sa rodinného majetku; dobyť, opanovať trhy; vojensky sa zmocniť územia, ovládnuť územieuchvátiť uchytiťkniž. uzurpovať si: uchvátiť, uzurpovať si moc v štátekniž. urvať: urvať si kus chlebastrhnúť: vládu strhli na seba víťazné stranychytiť zlapať: vinníkov chytili, zlapali až o niekoľko dní

2. zrazu, náhle postihnúť (o psychických al. fyzických stavoch, rozpoloženiach) • zachvátiťexpr. schvátiť: zmocnil sa ma žiaľ, kašeľ; zachvátila, schvátila ju čitateľská vášeňzasiahnuť: rakovina mu zasiahla pľúcaschytiť pochytiť: z ničoho nič matku schytí, pochytí zlá predtuchaovládnuť opanovať zaujať: bolesť ho celého ovládla, opanovala, zaujalaexpr.: posadnúť opantať: posadla ho túžba vlastniť; opantala ma pochybnosťpopadnúť: naraz ma popadol strachpremôcť zmôcť preniknúť: pri pohľade na rozkladajúce sa telo ma premohol, zmohol, prenikol odporzájsť nadísť: znezrady ju zašiel, nadišiel smútok za domovomprísť (na niekoho): prišla naňho nečakaná zlosťvojsť (do niekoho): vošiel doňho hnevkniž.: pojať jať: (po)jala ich tieseňpren. zajesť sačastejšie nedok. zajedať sa: cíti, ako sa ho zajedá zlosť, skleslosť

3. p. zvládnuť 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

popadnúť, -ne, -nú, -dol dok.

1. (čo, koho) chytiť, uchopiť: p. niekoho za krk, za golier; V kuchyni popadla hrniec a hodila ho o zem. (Vaj.) Ja tomu kečku vytrhám, len nech ho popadnem do hrsti! (Tim.) Schytili ho, kde ktorý popadol. (Urb.); pren. Nemohla napochytro popadnúť príhodnejšiu výtku (Taj.) spomenúť si, rozpomenúť sa na nič iné; pren. V jeseni popadne ho nemoc (Ráz.) ochorie.

nemôcť slova p. nemôcť začať hovoriť, obyč. pre silné hnutie mysle; ledva, sotva dych popadne nemôže vydýchnuť;

2. (koho) zmocniť sa niekoho, ovládnuť niekoho (o citoch a hnutiach mysle): popadol ma strach, popadla ho zlosť, zlá predtucha, popadlo ho zúfalstvo;

nedok. popadať2, -a, -ajú

popadnúť dok.
1. csl (prudko) schytiť do ruky, uchopiť: Ba, kej na takíh ňeznabohou ľen dobrí papek popádou̯ (Dol. Lehota DK); Dzes tú palicu popadél? (Bošáca TRČ); Ľen ti ňeidz do frasa, jak popadňem dajaku štachitku, ta uvidziš! (Orkucany SAB)
2. fyzicky (niekoho) napadnúť: No povedzte, jako sa opovážel popannút starého chlapa?! (Trenč. Závada TRČ)
3. zmocniť sa, ovládnuť (o pocitoch): Robili zme ale hodzinu, naráz len ho čosi popallo a taho! Vác sa ňeukázal (Bošáca TRČ)
4. náhodne (na niekoho, niečo) natrafiť, pristihnúť: Ke_ťa ešťe ras popadňem, beda ťi buďe! (Hor. Lehota DK); Na cesťe som ho náhodou popadou̯ (Košťany n. Tur. MAR)

popadať ndk p. popadnúť


popadnúť [-dn-, -nn-] dk
1. koho, čo chytiť, uchopiť niekoho, niečo: na tom dosti nemagice zase znowu geho popadnul, wse bil a dlawil, yako se gemu libilo (ŽILINA 1658); člowek, když má dluhe ruki, bere, čo popadňe (GV 1755); pekelni pokussitel znowu običegnu zbrog popadl (VP 1764); Zit z hnewu, s prchljwosti popadne obras, wezna prutj, bige (Káz 18. st);
x. pren oheň, když tráwu ňegaku popadne, njc se nebawi, ale hned spolu swětlý plamen zapáli (MP 1718) keď sa chytí trávy; zakonicy a farizeowe uklady činice gemu (Kristovi) a hledagice popadnuty netčo z ust geho, aby geg obžalowaly (Le 1730) pochytiť, vychytiť niečo z jeho reči; snad ňekdo o ťech wecách otázku učinj, zdaliž dowoleno neni w nich ten djl smyslu prigemný wywoliti a popadnuti, druhý ale djl genž protiwný gest, zawrhnúti (MPS 1777) postihnúť
2. čo (o rybách) chytiť, uloviť: kterak Petr na slowo Krystowe welike mnozstwj ryb popadl (CO 17. st); mistre, pres celu noc pracowawsse, nič gsme nepopadlj, ale k slowu twemu rozestru sit (Le 1730); zdaliss ribi lapane nedeliwali s timi ribarmi, kteri gich we swojem popadli (L. ROVNE 1738); aposstolowe, když oni celu noc ribarili, a preca nic nepopadli, gaknahle on (Kristus) prybljžil gse a gjm prykazal byl syt rozestreti, zahrnuli welike množstwj ryb (SJ 1791)
3. koho (násilím, nečakane) chytiť, lapiť niekoho: na swateho Philipa budess gich mocztj popadnuty, čo se mne to pritrafilo w Bilu sobotu, že sem bosorkj widel nahe a gich sem popadel (KORYČANY 1560); portass stolyčny popadel gednoho Morawčyka, ktereho y do aresstu byl dal (H. SÚČA 1720); (Annu) taže Manda popadla w Marikoweg oznamugicze geg, cžo urobila, aby odrobila (TRENČÍN 1735); mnohokrate očula z ust paholka Hornyak Jana rečeneho, ze panu Zarnocsaimu, kdekolwek ho popanne, ruky nohy dolame (NITRA 1770)
4. koho na čom, v čom prichytiť, pristihnúť niekoho pri zločine, krádeži ap.: kdez czlowieka popadnu, ktereho popadnu na gistotie, bud na vtiekani, neb pro lupež, w niemz gest popaden; kdyz by czlowiek byl wedle gedney zeny w lodieystwi (!) popaden (ŽK 1473); ktery zlodeg pred očima w pritomnosti sudce sweho, kteri by ho popadeneho w hrjchu kázal hned k ssybenici westi a zawesiti, smel by kradež učiniti (SK 1697); wedly k nemu zakonicy ženu w cizolostwy popadnutu (Le 1730); kdy gazda neb pan w zbožj ho na skutku popadne (VACHOTOVICE 1784)
5. koho (o chorobe, duševných stavoch ap.) zachvátiť, ovládnuť niekoho: wezmy czesneku, korenya a ruty a stlucž ge a dag mu (chorému) w dobrem palenem wipity, kdy ho (zimnica) popadne (LR1 17. st); popadla ho bolest vkrutná (MP 1718); kdy ucedlnici slissali slowa tgeto: Geden z was mne zradi, gaki strach, gaka uskost gich popadla (MS 1758); tobe nyní prejem z duši, aby tvá ruže nikdy neuwadla, aby jí žádná núze nikde nepopadla (Pie 18. st); -ať ndk k 1: w druhej strance su ti lidé, kterí síce zbrog popadaju a y do pola wychadzajú proti ňeprytelowi (CDu 18. st);
x. pren popádam zgewne wasse lžy we wimluwy (SK 1697); popadnúť sa dk za čo navzájom chytiť sa za niečo: ponewadž ani gedna strana, ani druha sbroge nemeli, toliko za wlasy se popadli (ILAVA 1640)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu