Stratégia: v: KSSJ4 PSP SSSJ-AN SCS SSS SSJ MA HSSJ-V Bernolák Obce Priezviská UN locutio sk-cs sk-en substantiva

Výsledky hľadania pre: tupiť

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003 – kodifikačná príručka. Viac informácií.

tupiť1 nedok. robiť tupým, tupším: t. ostrie noža, sekery, t. korčule

// tupiť sa stávať sa tupým, tupším


tupiť2 nedok. urážlivo sa vyjadrovať, hanobiť, znevažovať: t. vlastnú rodinu;
t. rodnú reč;

opak. tupievať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka. Viac informácií.
tupiť -í -ia nedok. (robiť tupým; znevažovať); tupiť sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004. Viac informácií.

haniť znevažujúco sa o niekom, niečom vyjadrovať, uberať niekomu vážnosť, česť • znevažovať: haniť, znevažovať prácu niekohotupiťurážať: tupila, urážala jej ochotu pomôcťhanobiťzneucťovať (hrubo haniť): hanobiť meno niekoho, zneucťovať presvedčenie niekohozried. paškvilovať (Hurban)utŕhať na cti (niekomu) • kniž. przniťexpr. pľuhaviť: verejne ma pľuhavífraz. hádzať kamením (po niekom) • ohováraťočierňovaťosočovaťhovor. expr.: roznášaťrozvláčaťbridiťhnusiťšpiniťhovor. expr. špintať (úmyselne hovoriť nepravdu o niekom): ohovárajú, očierňujú nás, že sme nepomohli; bridí moju robotu; špiní, špince naňho, kde len môžehovor. škandalizovať (verejne haniť): škandalizovať zasadnutie parlamentunár. hudiťexpr.: šprihaťbrýzgať: šprihá na ich odrodilstvo, haní ich odrodilstvo


nadávať 1. hovoriť ostré, urážajúce slová (niekomu al. na adresu niekoho, niečoho) • hromžiť (na niekoho, na niečo): nadával kolegovi, na kolegu; hromžil na neporiadkyexpr.: papuľovaťgrobianiťšprihaťšľakovaťbrýzgaťhromovať (na niekoho, na niečo): každému papuľuje, grobiani; šprihal, brýzgal mu do očí jedovaté slová; hromoval na nespravodlivosťhovor. šimfovať: šimfoval na vedúcuhovor. expr. pyskovať: nič sa mu nepáči, jednostaj pyskujepejor.: brechaťštekaťhavkať (na niekoho): brechali, štekali na sebaexpr. fákať (Vajanský)haniťhanobiťtupiťohovárať (nadávať na niekoho v jeho neprítomnosti): hanil, hanobil pamiatku otcaexpr.: špiniťočierňovať: špinil celú rodinurúhať sa (komu, čomu; hrubo nadávať na niečo posvätné): rúhal sa Bohu, nebu

2. v nespokojnosti používať hrubé výrazy • hrešiť: nadáva, hreší ako pohanhromžiťhromovaťzlorečiť: stále len hromží, zlorečíkliaťpreklínať (nadávať s kliatbami): preklína nebo i zem; kľaje ako kočišhovor. expr. bohovať: bohoval, až sa hory zelenali


tupieť stávať sa tupým, strácať ostrosť • otupievaťtupiť saotupovať sazried. stupievať: nôž tupel, tupil sa, otupoval saslabnúť: žiaľ otupieval, slabolprestávaťzanikaťprechádzať: bolesť prestávala, zanikala; žiaľ postupne prechádzal


tupiť p. haniť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 19681. Viac informácií.

tupiť1, -í, -ia nedok. (čo) robiť tupým, zbavovať ostria: t. sekeru, t.. ostrie (noža, sekery);

opak. tupievať1, -a, -ajú;

dok. zatupiť, otupiť

|| tupiť sa1 stávať sa tupým, tupieť;

dok. zatupiť sa, otupiť sa tupiť2, -í, -ia nedok. (koho, čo) zle, hanlivo, urážlivo sa vyjadrovať o niekom, o niečom al. správať sa takto voči niekomu, niečomu, haniť, hanobiť, urážať, znevažovať: [Paľa] nechcela nikdy, tupila, prezývala ho sprostým ľoľom. (Tim.) Ten, od ktorého najviac očakávala obranu, tak ju tupí. (Jégé);
t. ľudskosť (A. Mat.);

opak. tupievať2, -a, -ajú;

dok. potupiť

|| tupiť sa2 zle, hanlivo, urážlivo sa vyjadrovať o sebe al. navzájom, haniť sa, urážať sa, znevažovať sa, osočovať sa

Morfologický analyzátor

Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

od Antona Bernoláka z r. 1825. Viac informácií.
tupiť_1
tupiť
tupiť_2
tupiť

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu.

Viac informácií.

Vstup: Výstup: In English · Po slovensky