Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

tiahnuť -e -u -hol -uc -uci nedok.

1. ísť, obyč. vo väčšom počte al. v skupine, uberať sa: výletníci t-u k vode, vojsko t-e na sever;

pren. mraky t-u po oblohe pohybujú sa

2. (o vtákoch) sťahovať sa, preletovať, letieť: divé husi, sluky t-u sluky letia

3. (o vzduchu) prúdiť (význ. 2), ťahať: neos. od hôr t-e chladom ťahá

4. lákať (význ. 1), ťahať, priťahovať, pútať: neos. každého t-e domov ťahá

// tiahnuť sa ťahať sa (význ. 4): dedina sa t-e pozdĺž cesty;

pren. hlavná myšlienka sa t-e celou knihou preniká

● niečo sa t-e ako červená → niť niečím

tiahnuť -hne -hnu -hni! -hol -hla -hnuc -hnuci -hnutý -hnutie nedok.

tiahnuť sa -hne sa -hnu sa -hni sa! -hol sa -hla sa -hnuc sa -hnuci sa -hnutie sa nedok.

prebiehať 1. nachádzať sa v priestore • prechádzať: úsek cesty prebieha, prechádza močaristým krajom • viesť • ťahať sa • tiahnuť sa (rozprestierať sa po dĺžke): pásmo lesov vedie, ťahá sa, tiahne sa až na sever krajiny

2. mať trvanie v čase • mať priebeh: diskusia prebieha pokojne; Aký malo priebeh zasadnutie výboru? • kniž. plynúť: rozhovor plynul nerušene • diať sa • robiť sa • odohrávať sa: vo svete sa dejú, robia, odohrávajú všelijaké veci • uskutočňovať sa • konať sa: konferencia sa uskutočňovala, konala v Košiciach; zmeny sa uskutočňujú pomaly

3. porov. prebehnúť

prúdiť 1. (o tekutine al. o jemných čiastočkách) prúdom, neprerušovane sa pohybovať; vôbec plynule postupovať • tiecť: voda prúdi, tečie z prameňa tenulinkým prúdom • liať sa • valiť sa (silno prúdiť): krv sa leje, valí prúdom • kniž. rinúť sa • nár. cechtať (v množstve): pot sa rinie z čela; slzy sa jej rinú z očí • stekať (smerom dolu): láva stále prúdi, steká z vrchu • kolovať • cirkulovať • obiehať (prúdiť v kruhu): krv koluje, cirkuluje, obieha v tele • víriť • krúžiť: v hlave víria, krúžia myšlienky • kniž. plynúť: slová plynú z úst ľahko • pulzovať • kniž. tepať (pravidelne prúdiť; o krvi): krv pulzuje, tepe v žilách • prameniť • vyvierať • kniž. prýštiť (prúdiť z istého prameňa): spod zeme pramení, vyviera, prýšti liečivá voda

2. súvislo, jednosmerne sa pohybovať • liať sa: slnečné lúče prúdia, lejú sa do izby • ťahať • tiahnuť (obyč. o vzduchu): do izby ťahá, tiahne príjemný chlad; od pece tiahne teplo; od záhrad tiahne vôňa kvetov • viať • kniž. vanúť (o vetre, vzduchu): z hory prúdi, veje, vanie svieži vetrík

rozprestierať sa 1. byť rozložený na väčšej ploche • rozkladať sa: za dedinou sa rozprestierajú, rozkladajú polia • prestierať sa • strieť sa • stlať sa: po oboch stranách rieky sa strela, stlala nížina • ležať • nachádzať sa • nachodiť sa • byť • vyskytovať sa: mesto sa nachádza, leží v údolí • tiahnuť sa • ťahať sa • rozťahovať sa • pokračovať (po dĺžke): pozdĺž dediny sa ťahá, pokračuje les • vinúť sa (vlnito) • hadiť sa (kľukato): údolia sa vinú, hadia medzi horami • zried.: rozliehať sa • rozbiehať sa: na severe sa rozlieha, rozbieha pole

2. p. vládnuť 2

sťahovať sa² meniť miesto bývania, sídlenia, výskytu • presídľovať sa: vlani sme sa sťahovali, presídľovali do mesta • vysťahúvať sa: susedia sa dnes sťahujú, vysťahúvajú z bytu • evakuovať (sťahovať sa pred ohrozením): evakuovať pred povodňou, pred frontom • odb. migrovať • premiesťovať sa • premiestňovať sa (ísť z miesta na miesto): obyvateľstvo migruje, rastliny migrujú • kočovať (nemať pevné obydlie, sídlo): staré národy kočovali; divadelná spoločnosť kočuje • tiahnuť • letieť (obyč. o vtákoch): lastovičky tiahnu na juh

šíriť sa 1. zväčšovať sa do šírky, zväčšovať svoj priestorový, plošný rozmer • rozširovať sa: nákaza sa rýchlo šírila, rozširovala • rozťahovať sa • rozpínať sa: oheň sa rýchlo rozťahoval; pleseň sa rozťahovala po celej izbe; nozdry sa mu zlostne rozpínali • bujnieť • rásť: kriminalita bujnie, rastie

2. postupovať všetkými smermi (o plynných látkach, o teple, svetle a pod., pren. i o nehmotných veciach) • rozširovať sa • prenikať • plaziť sa: hmla sa šírila, plazila, prenikala do dolín; teplo, svetlo preniká až sem • vychádzať • vychodiť (šíriť sa odniekiaľ): z izby vychádza, vychodí dym • niesť sa • viať • kniž. vanúť: zďaleka sa sem nesie, vanie vôňa pečených gaštanov; vanie z neho chlad, nenávisť • tiahnuť sa • ťahať sa • tiahnuť: myšlienka odboja sa tiahne, ťahá celou knihou

3. stávať sa všeobecne známym, rozšíreným • rozširovať sa: novina sa rýchlo šírila, rozširovala • expr. poletovať (o chýroch, rečiach): chýry poletujú z úst do úst • prenikať: novoty prenikajú aj na vidiek • prenášať sa • tradovať sa • dediť sa (šíriť sa tradíciou, cez generácie): piesne, zvyky sa prenášali, tradovali z pokolenia na pokolenie

4. p. hovoriť 1

viať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • vanúť: veje, vanie teplý južný vietor • fúkať • dúchať: fúka, dúcha chladný vietor • fučať • fičať • duť (s väčšou intenzitou): severák fičí, duje celú noc • ťahať • tiahnuť • prúdiť (obyč. jedným smerom): od hory ťahá chlad; do izby prúdi vzduch • expr. fukotať (silne) • pofukovať • podúvať • poduchovať • povievať • zavievať (obyč. menej intenzívne): vietor príjemne pofukuje; z kuchyne zavieva vôňa koláčov • prefukovať • preťahovať • predúvať (obyč. cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje

2. vlnivo sa pohybovať vo vetre • povievať: v oknách vejú, povievajú záclony • lietať • poletovať • poletúvať • trepať sa • trepotať sa: stužky jej poletujú okolo hlavy; trepoce sa jej šatka • pren. plápolať: zástavy plápolajú vo vetre • poet. vlať

vinúť sa 1. (o rastlinách) zachytávať sa úponkami • ovíjať sa • obtáčať sa • obkrúcať sa: brečtan sa vinie, obkrúca okolo stĺpa • popínať sa • pnúť sa • ťahať sa: po múre sa ťahá, pne vinič • pren. poet. viť sa: okolo mňa sa chmáry čierne vijú (J. Kráľ)

2. nežne sa pritláčať k niekomu • túliť sa: milenci sa k sebe vinuli, túlili • prituľovať sa • privíňať sa: dieťa sa privíňalo k matke • expr. tuľkať sa • hovor. cigániť sa (líškavo sa túliť) • chúliť sa (obyč. na ochranu): chúli sa mu v náručí • pritískať sa • pritláčať sa • tlačiť sa • tiskať sa: pritíska sa mu na hruď • expr. pritierať sa (s bočným zámerom)

3. ležať na istom mieste po dĺžke • ťahať sa • tiahnuť sa: chodník sa vinie, ťahá údolím • rozprestierať sa • rozkladať sa: na severe krajiny sa rozprestierajú vrchy • pokračovať (vinúť sa ako pokračovanie niečoho): v diaľke pokračuje cesta • hadiť sa • kľukatiť sa • krútiť sa (vinúť sa so zákrutami): dedina sa hadí, kľukatí popri ceste; potok sa krúti pomedzi vrchy • ohýbať sa • ohýnať sa (vinúť sa s ohybom): popri vrchu sa ohýbal chodníček • geol. meandrovať (o rieke): Váh meandruje údoliami

vliecť sa 1. šúchajúc po zemi sa premiestňovať • vláčiť sa • ťahať sa: sukňa sa je vlečie, vláči, ťahá po zemi • prevláčať sa • prevlačovať sa (z miesta na miesto)

2. expr. pomaly, ťažko, namáhavo sa pohybovať • expr.: ťahať sa • teperiť sa • terigať sa • trepať sa • štverať sa • redikať sa: ledva sa vliekol hore kopcom; teperiť sa z postele; auto sa štveralo do kopca; ťahať sa z práce unavený • expr. badkať (drobnými krokmi) • expr.: vláčiť sa • tiahnuť sa • liezť • šúchať sa • plaziť sa (s veľkou námahou): chorý sa šúchal po chodbe; liezol štvornožky; už sa ledva vláči • expr.: trmácať sa • ťarbať sa • šuchtať sa (ťarbavo): trmácal sa hore schodmi • hovor. expr. štrachať sa: štrachal sa kus cesty • nár. gáňať sa • nár. expr.: čriepňať sa • smoliť sa • targať sa • šľampať: čriepňal sa, targal sa o palici

3. p. plynúť 2

tiahnuť, -ne, -nu, -hol nedok.

1. uberať sa, kráčať, zvoľna ísť, putovať: Všetko tiahne do Turca. (Botto) Zástup tiahol v úzkych radoch. (Škult) Sedliaci tiahli na polia. (Urb.) Zablatený do kolien, nie cestou, po záhumní tiahol Tonko (Taj.) vliekol sa.

2. (obyč. o vojsku) ísť s bojovým úmyslom (proti niekomu), pochodovať: nepriateľ tiahne do našej krajiny (J. Kráľ); Jaroslav tiahol s čiernym plukom za ním. (Kal.)

3. postupovať, hnať sa, pohybovať sa vo väčšom množstve: mraky, mračná, oblaky tiahnu; mestom tiahli dlhé rady vozov (Taj.); pren.: vidiny tiahnúce mu dušou (Jégé); Ťažký život tiahne dolinami (Al.) plynie. Veky tiahli, niesli zmeny (Ráz.-Mart.) ubiehali. Noc prázdna tiahne pohorím (Rúf.) rozkladá sa nad pohorím.

4. (o vtákoch a zvieratách) hromadne, vo väčšom množstve sa premiestňovať, meniť miesto, sťahovať sa: tiahnu divé husi (Štítn.);

5. (o prúdiacom vzduchu) viať, prúdiť, prenikať niekam: Tichý vietor tiahol lipami. (Vaj.) Príjemná vôňa z nich tiahla. (Zgur.) Od Ďumbiera tiahne chladom. (Ráz.)

6. obyč. neos. (komu na koľko) (o veku človeka) blížiť sa, približovať sa, neos. niekomu ide na (koľko): tiahne mu na osemdesiat; Keď mu tiahla štyridsiatka, usadil sa v dedine. (Jil.)

7. trochu zastar. (koho, čo, za čo) ťahom pohybovať za sebou al. smerom k sebe, vliecť, ťahať: Bystré kone kočiar tiahli. (Kal.) Chytila Ondreja za ruku a tiahla ho so sebou. (Urb.)

8. (koho k čomu, ku komu, kam, zried. i bezpredm.) priťahovať, lákať, pútať: Starodávne priateľstvo tiahlo ho k druhovi. (Vans.) Jeho tiahlo nazad do Kúdelian. (Kuk.) Čosi ma sem tiahlo. (Ráz.-Mart.) Činil, k čomu ho srdce tiahlo, miloval a básnil (Záb.) za čím túžil. Pôjdem k nemu, ku ktorému ma od prvej chvíle srdce tiahlo (Jégé) ktorého som mal rád. Príklady tiahnu. (prísl.)

|| tiahnuť sa

1. byť rozložený, umiestnený na dlhej ploche, vinúť sa, rozprestierať sa: Dedina tiahne sa dvoma radmi. (Vaj.) Mliečna cesta tiahne sa mohutným pásom. (Tim.) Chodník tiahol sa hore vŕškom. (Min.) Tvárou od pravého oka tiahla sa mu dlhá jazva. (Urb.);

pren. (čím) prenikať niečo: hlavná myšlienka tiahne sa celou knihou; Mysľou sa mu tiahli vlákna myšlienok. (Fr. Kráľ)

● niečo sa tiahne niečím ako červená niť je základnou myslienkou, hlavnou ideou niečoho;

2. šíriť sa: Hluk sa ďalej k horám tiahne. (Vaj.) Z kahanca sa tiahol pod povalou hustý dym. (Jégé) Tiahol sa za ním pruh močkového smradu. (Vaj.)

3. expr. pomaly ísť, namáhavo postupovať, vliecť sa: vlaky tiahnúce sa cez vyhýbadlo (Vaj.); tiahol som sa štvornožky (Kal.); (Básnik) za vekom tiahne sa. (Rúf.)

4. expr. isť, ťahať sa niekam: Každý človek aspoň na tie hody tiahne sa domov. (Kuk.) Tiahnuť sa bude svoj k svojmu naveky. (Vans.)

tiahnuť [tia-, tá-, tă-] ndk
1. koho, čo za čo mať schopnosť priťahovať, ťahať niekoho, niečo: wjter letnj mračná k sobe tyahne (KoB 1666); pywonkowy koren matku otwyra a k swemu mystu tahne a gy uklada y zahrywa (HL 17. st); angel mu poweďel: Ulap gey plitwa a táhni gu (rybu) k sebe (KB 1757); magnes: magnét, magnétowy kameň (:ktery zelezo k sebe táhne:) (KS 1763); kun, kteri silne stogi, kdiz geg za ocas tahness, a on te k sobe tahne, dobri biwa, ale ne richli (RG 18. st)
L. ť. na otázku koho spytovať sa niekoho: otca ťáhnul na otázku, či bi aspon místo sina svého, na kterém sa najvíc zdržá, známé ňemal (BR 1785)
2. koho, čo kam vliecť (za sebou) niekoho, niečo: traho: tahnem (VT 1648); wal dubowy, pry nyom čep hruby, čo pylu tyahnye, no 1 (DUBNICA n. V. 1720); instansa za wlasy tahly (SKALICA 1729); helciarius: kdo hagow, ssjff táhne aneb ťažobu (KS 1763); nekteri (mravci) w ustach swjch tahli semenka z biljn (VP 1764); kdj cinime kriz, od wrchu tahneme dole (Káz 18. st);
x. pren geden bezbožny člowek mnohych muže po sobe w zlem skutku táhnutj (SP 1696) zvádzať; rozepre medzj oczom a synem trwagj a mnohe za sebou neslussnosti tahnu (TURIEC 1773) vyvolávajú
F. detko tyahne w diably wssetko (Z. DEDINA 1665) znivočí, (o majetku) premrhá
3. čo konať nej. prácu ťahom: konie diwoke a woly, czo tahnu, a klysyce polske (ŽK 1473); neparnj wolkowe, mlady yuneczkowe nechtegj tahnut w garme (BV 1652); lodj, ktere kone tahnu (KoB 1666); wy gste essče sotwa slychaly o takem mline, kterj bi netahla any woda any weter any lychwa (CP 1757); ťáhli weslámi muži, abi sa nawráťili k suchu (BN 1791)
4. čo ťahom dostávať von niečo: kože, w kterych se kameny wen tahnu (LIETAVA 1607); ja gsem tahla wodu (SKALICA 1661); (konope) obloženym mysta vkusseny od gedowatich plazuw ged wen tahnie (HL 17. st); Rebeka zessla k studni a táhla wodu (KB 1757); prediwo tahne hnug a sadlo obmekčuge a hogi (RG 18. st);
x. pren osoh, zisk t. získavať: qvaerere: zysk tahnúti (KS 1763); když odtal osoch tahnut chcem (PeV 1789);
F. gako bi mu bil ňekdo klíssťámi slowa zmezy zubuw táhnúl (BR 1785) o pomalom, namáhavom hovorení
5. koho, čo (na čo) rozťahovať, naťahovať niečo: in nervum ibit: na sskrypec budú tahnúti (KS 1763)
6. čo vťahovať, vdychovať, sať, piť niečo: wezmi wypaleneg wodky ze šarlatoweg ruže a tahni do nosa aneb maličkim strikačkem do nosa striekag (RTA 17. st); nasip toho prachu na uhlj a ten djm do hrdla tahny (HT 1760); kofljk plni winem okolo se nosy a geden každy trunek z neho táhne (ŽS 1764); gest takowi (prostriedok) pigawici, aby wiceg krwi do seba netahla a nepila (MK 18. st)
7. kam ísť, stúpať, letieť, smerovať niekam: w tem gest Zandr tahel z panem na woynu Zelenu Horu obehnat a dobywat (ŽK 1453); tehny fleksa dluhoboka; tahny my odtud (TURIEC 1566; 1574); pokrik se stal, že by kozacy tahli a lid mordowali (B. BYSTRICA 1610); pišu, že by Turek jistotne hore Hronom tiahol (N. BAŇA 1641 RaT); chodnikom, kterj táhne k wrchu Ploskey (BLATNICA 1653); (chotár) odtud tjahne prosto k strane pulnočneg skrz dolinu (L. LÚŽNA 1770); geržaby w peknem poradku a tichem letu tahnu a netopiry wecžer zhusta letagj (Kal 18. st)
8. s kým súhlasiť, stotožňovať sa s niekým: s těmi táhnuti nechcy, genž ginu religyi wyznáwagj (FP 1744)
9. koho priťahovať, vábiť, lákať niekoho: na to sem gych tahol, zebj se wiprawilj czo nagskureg (s. l. 1640); allicio: k sebe táhnem, wábjm, naprawugem (KS 1763); mamona ge to, čo nas mamy, waby, ludy a tahne k sobe (WS 18. st)
F. slowá hnú, príklady ťáhnú (BU 1795) (o sile príkladu); t. sa ndk
1. (za čo) navzájom sa poťahovať, naťahovať: nebosstik Jan Zahradnik chitil paliczu Fformankowemu owcžakowi a tak sa tahli (SKALICA 1661); tak bi zme sa (za vlasy) tahlj, až bi zme sa wen ze dwerj dostalj (CA 1780)
2. práv na koho, na čo, k čomu obrátiť sa na niekoho, na niečo so žalobou: ktoz pak kuoň ma w swey moci a w swey obranie a tahne se na sweho gistinnika, ze ho gest kupil za swe wierne zbozi (ŽK 1473); muoz se wedle obiczege a zwyklosti k wissemu prawu, totiz przed wsseczka banska miesta tahnuti (B. BYSTRICA 1544)
3. vliecť sa, plaziť sa: swlaček wetssy po stromiech zhuru se tahne (HL 17. st); sladki ge chren čerwičkowi, když sa w nem uláhňe, a gak z neho kedi wileze, zas sa tam ťáhňe (GV 1755); čokolwek na prsách sstwernohatého lazj a mnoho má noh aneb po zemi sa táhne, nebudete gesti (KB 1757); serpo: lezem, lazjm, plazjm se, táhnem se (KS 1763) pren: on wnuknuti potupowal, tahel se ku zlemu (GŠ 1758) prikláňal sa
4. smerovať, rozkladať sa, vinúť sa, šíriť sa: chotar tahne se dolu do reky; tahne se poledni mezu (ORAVA 1615 MŽ); plawcy rozpustiwsse take prowazy a zdwichsse plachtu k wetru tahly se k brehu (Le 1730); hory wisokost, gako swedci Yozeffus, tahne se na zdlužec na gednu milu nemecku (MS 1758); nech sa dwe linige na zwiss gedneg čárky rowno gedna od druheg táhnu (UP 1780)
F. tahne se rowný k rownemu (SiN 1678) vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá
5. vyťahovať sa, vychádzať von z niečoho: stluc cybuly z soly, z rutu a z medem, to často na ranu klasty, aby ged wen tahl se (HL 17. st)