Strategy: in: KSSJ4 PSP Priezviská MA HSSJ-V Obce SSS SSJ SCS

Results for: tam

Search tam in other dictionaries.

Short Dictionary of Slovak Language 4

4., doplnené a upravené vydanie. Redigovali: J. Kačala – M. Pisárčiková – M. Považaj. Bratislava: Veda 2003.

Introduction to the printed version (in Slovak) (PDF).

tam

I. zám. ukaz.

1. ukazuje al. odkazuje na vzdialené miesto, op. tu (často súvzť. t. – kde, kde – t.): vchod je t. za rohom;
čo nové t. u vás? poznám to (miesto), už som t. bol;
kde sa pracuje, t. sú aj výsledky;
sme t., kde sme boli

2. ukazuje al. odkazuje na smer na vzdialené miesto, ta, op. sem (často súvzť. kde, kam tam): sadni si t. dozadu, už t. nechodím;
kde nechodí slnko, t. chodí lekár;
kam vietor, t. plášť

3. sem-tam občas, zavše, kedy-tedy: sem-t. ho stretnem;
sem a t.;
(sused) → sem, (sused) t.

t. a t. na istom, bližšie neurčenom mieste, na isté, bližšie neurčené miesto, niekde, kdesi;
už je t. zomrel;
expr. jedna noha sem, druhá t. chytro;
hrub. t. sú dvere choď(te) von!

II. čast. hovor. (s odtienkom zápor. hodnotenia) zdôrazňuje výraz, ku kt. patrí, už, len: čo t. po tom! kto by t. jedol také dačo

je t. toho to je nič

Pravidlá slovenského pravopisu

3., upravené a doplnené vydanie. Red. M. Považaj. Bratislava: Veda 2000.

Viac informácií.

tam zám. i čast.

Synonymický slovník slovenčiny

Tretie, nezmenené vydanie, Veda 2004. Introduction to the printed version (in Slovak) (PDF).

bezcieľne bez konkrétneho cieľa • bezúčelneneúčelnenaplanojalovo: žiť bezcieľne, bezúčelne, naplanoiba taklen tak: iba tak, len tak sa túlal po mestehore-dolukrížom-krážomsem a tam: celé predpoludnie chodil bezcieľne, hore-dolu, krížom-krážom, sem a tamexpr. lárom-fáromhovor. expr. három-fárom: nemôžeš žiť lárom-fáromhovor. expr. naverímboha: iba tak naverímboha vystrelil zo vzduchovky

p. aj zbytočne


bezcharakterný nemajúci charakter; svedčiaci o tom (op. charakterný) • necharakternýnečestný (op. čestný): bezcharakterný, necharakterný klamár; necharakterný, nečestný spôsobbezzásadový (nemajúci nijaké zásady) • fraz. bez chrbtovej kosti (ktorý nemá pevný charakter, pevné zásady): bezzásadový človek, človek bez chrbtovej kostifraz. kam vietor, tam plášťpren. pejor. chameleónsky (meniaci názory podľa okolností): chameleónske správanienestatočný (op. statočný) • nepoctivý (op. poctivý): vystríhali ho pred nestatočnou, nepoctivou osoboupredajnýhrub. sprostituovaný (meniaci zásady, postoje podľa materiálnych výhod): predajní, sprostituovaní umelci, politicinízkypodlý (mravne zlý): nízke, podlé konaniepejor.: ničomnýnaničhodnýpodliackypľuhavý: ničomná, naničhodná, podliacka, pľuhavá dušahovor. pejor. gaunerský


dajsamibože vyjadruje zľahčovanie, pohŕdanie • dajsamisvete: dajsamibože, dajsamisvete, trocha vody ti neublížinevídalije tam toho: nevídali, trocha odreté koleno a toľko kriku; je tam toho, taká chorobano boženo veru: no bože, veď ti z nosa neodhryzne; no veru, toľké hrdinstvoláry-fárytrci-frci: láry-fáry, trci-frci, veď ma nepoznajúhjahjajejha: hja(j), ejha, veď sa už odtiaľ dajako dostane


hocikde 1. vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, na ktorom al. v ktorom prebieha dej al. činnosť • hockdekdekoľvek: hocikde, kdekoľvek ho môžeš stretnúť; vyspí sa hockde, kdekoľvekexpr.: kadekdekdekade: kadekde, kdekade boli postrkané papierevšelikde (vyjadruje mnohosť rozličných miest): všelikde v skrini mal špinavé ponožkyhovor.: bárkdebárskde: bárkde, bárskde nájdeš jeho vecikade-tadetu i tamtu aj tam (na rozličných miestach): hocikde, kade-tade, tu i tam po zemi ležali rozhádzané knihyexpr. lárom-fáromnár. sťakde

2. vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania činnosti al. deja; uvádza vedľajšiu vetu s významom miesta • hockdehocikamhockam: pôjde s ňou hocikde, hockam; všade si ho obľúbili, hockde, hocikam prišielkdekoľvekkamkoľvek: hocikde, kdekoľvek, kamkoľvek sa obrátil, všade bola vodatu i onam: ľahnúť si môžeme tu i onamvšelikdevšelikam (vyjadruje mnohosť rozličných miest): kúpať sa dá ísť všelikde, všelikamhovor.: bárkdebárskdebárkambárskam: môžeš ísť robiť bárkde, bárskamkdekam (uvádza vedľajšiu vetu): kde, kam, hocikde príde, tam iba neporiadok zanechá za sebou

3. p. všade


chvíľami opakovane v rozličných časových intervaloch • chvíľkami: chvíľami, chvíľkami je mu lepšiepodchvíľouzried.: podchvíľkoupodchvíľu: podchvíľou, podchvíľkou bolo počuť hlasyzavšehovor. vše: zavše, vše sa obrátiobčaskedy-tedy: občas, kedy-tedy si niečo poznačí do zošitatu a tamtu i tamsem-tamkde-tu: tu a tam, sem-tam si zanôti; tu i tam, kde-tu ešte kvapnez času na časčasomniekedydakedy (obyč. v dlhších časových intervaloch): z času na čas, časom mu oči šibalsky zasvietia; niekedy, dakedy sa obzrie, či niekto nejde za nímzastar. niekdykedy-netedy: niekdy, kedy-netedy povstala zvada


krížom-krážom rozličnými smermi, všetkými smermi • hore-dolu: prešiel skoro celý svet krížom-krážom, hore-dolusem a tamsem i tamsem a tasem-tamsem-ta: nepokojne chodila sem a tam po miestnosti; behali medzi kríkmi sem a ta; prevážali sa na aute sem-tam po mesteexpr.: šírinoulárom-fárom: ovce sa mu rozliezli širinou, lárom-fárom


marš2 vyjadruje silnú a obyč. hrubú výzvu na odchod; odíď, odíďte • prečber saberte saexpr.: prac sapracte sa: Marš! Ber(te) sa odtiaľto! Preč z lešenia! Prac(te) sa mi z domu!zmiznizmiznitehovor. expr.: vypadnivypadnite: Zmizni(te)! Vypadni(te)! Nemáš/Nemáte tu čo robiť!hovor. expr.: kuškušte: Deti, kuš domov!fraz. strať(te) sa mi z očívon (výzva na odchod z miestnosti): Von! Nech ťa už tu nevidím!fraz.: choď/choďte do čertachoď/choďte v čertychoď/choďte do peklachoď/choďte do frasachoď/choďte mi z očítam sú dvere


nestály 1. ktorý nemá vytrvalosť, charakterovú pevnosť (o človeku); svedčiaci o tom (op. stály) • vrtkavýprelietavýchvíľkovýpren. expr. aprílový: nestály, aprílový, prelietavý človek; byť vrtkavý, prelietavý v názoroch, v láskevrtošivýrozmarný: vrtošivá, rozmarná ženanepevný (op. pevný) • nestabilnýlabilný (op. stabilný): byť nepevný, nestabilný v citochnespoľahlivýneseriózny (ktorý nedodržiava sľuby a pod.): nespoľahlivý obchodný partner, neseriózna známosťľahkomyseľnýexpr. veternýfraz. kam vietor, tam plášť (o človeku) • zastar. vrtohlavý

2. ktorý podlieha zmenám (op. stály) • premenlivýmenlivý: (pre)menlivá spoločenská situácia; (pre)menlivé šťastienepevnýlabilnýnestabilnývratký (op. pevný, stabilný): mať vratkú, labilnú pozíciu (v zamestnaní)neistýneustálenýrozkolísaný (ešte nie úplne stály): neisté, neustálené pomeryvrtkavýaprílový (rýchlo, neočakávane sa meniaci; op. ustálený, vyrovnaný): vrtkavé, aprílové počasieprelietavý: prelietavé šťastievrtošivýrozmarný (podliehajúci chvíľkovým zmenám): vrtošivá nálada; vonku je vrtošivý, rozmarný časkolísavý (striedavo stúpajúci a klesajúci): kolísavé napätie; kolísavý športový výkon (op. vyrovnaný) • pohyblivýodb. flexibilný: pohyblivý, flexibilný kurz peňazípominuteľnýdočasnýprechodný (ktorý má obmedzené trvanie, časovo obmedzenú platnosť; op. večný): pominuteľná, dočasná sláva; nestály, prechodný spoločenský javnetrvanlivý (s obmedzenou trvanlivosťou): netrvanlivý materiálchvíľkovýkniž.: podenkovýprchavý (s veľmi krátkym trvaním): dosiahnuť iba podenkový úspechexpr. zried. rozlietavý


niekde 1. vyjadruje neurčitosť miesta, na ktorom al. v ktorom prebieha dej • dakdevoľakdekdesi: kľúč od brány má niekde, dakde v taške; voľakde, kdesi v lese sa ozval výkrik

2. vyjadruje neurčitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania, vyjadruje neurčitosť smeru • niekamdakdedakam: niekde, niekam sa skryjú pred dažďom; list položil dakde, dakam na stôlvoľakdevoľakamkdesikamsi: vybrali sa voľakde, voľakam kúpať; na dovolenku pôjdu kdesi, kamsi k moru

3. vyjadruje nepravidelnosť výskytu, na niektorých miestach, nie všade (op. všade) • dakdemiestamizastar. miesty: niekde, dakde, miestami sa sneh už roztopilkde-tutu i tutu a tamtu i tamtu-tamsem-tam: kde-tu, tu i tam, sem-tam sa rozsvietili svetlázried. ledakde (F. Hečko)expr. ďahom: voda bola ďahom po kolená


niekedy 1. vyjadruje neurčitosť výskytu prípadov, časovú neurčitosť al. nepravidelnosť • dakedy: niekedy, dakedy si treba aj poplakaťzavšehovor. všeobčaszried. občasne: (za)vše, občas príde domov neskoropríležitostne: príležitostne dosiahne aj dobrý výsledokz času na časkedy-tedysem-tamtu a tamtu i tamtu i tutu-tam: z času na čas, kedy-tedy si vyjde do hory; sem-tam, tu i tam sa zamyslí, akoby ho niečo trápilochvíľamichvíľkamičasom: slnko chvíľ(k)ami, časom vykukne spoza oblakovzried. kedy-netedy (Kukučín)zastaráv. niekdy (Vansová)

2. v spojení s pomenovaním času robí údaj neurčitým • dakedyvoľakedy: nohu si zlomil niekedy, dakedy v marci; vrátili sa až voľakedy nad ránomzastar. niekdykedysi: bolo to kedysi pred rokom

3. v minulosti • dakedyvoľakedykedysi: niekedy, dakedy bolo v rieke viacej rýb; nie je už taký silný, ako bol voľakedy, kedysiprvraz: dodržal sľub prv, raz danýzastar. niekdy (Rázusová-Martáková)zastar. jednúc (Hviezdoslav)fraz.: svojho časuza starých čias

4. v istom, presne neurčenom čase v budúcnosti • dakedyvoľakedy: Zastav sa niekedy, dakedy u nás!; voľakedy už určite vyhráčasomraz: hádam časom, raz príde na to sámpríležitostne: príležitostne jej zatelefonujemexpr. kedy: Či sa kedy umúdri?zastar. niekdy (Šteinhíbel)nár. daraz (Botto)fraz. skôr či/alebo neskôr


preč 1. vyjadruje vzdialenie, vzďaľovanie sa z doterajšieho miesta • hovor. expr. het: Daj to preč, het!hovor. expr.: včertydočertadopekla, pís. i do čerta, do pekla: pobral sa včerty, dočerta, dopeklahovor. expr.: dokeludohájadofrasadoparomadošľaka, pís. i do kelu, do hája, do frasa, do paroma, do šľakahrub. doboha: Choď dokelu, dohája, dofrasa, doparoma, došľaka!nár. tahet (Karvaš)von (vyjadruje vzdialenie z vnútorného priestoru): musí ísť odtiaľ von

2. expr. vyjadruje neprítomnosť, stratu, zmiznutie, poškodenie, zničenie niečoho • hovor. expr. tam: vlak už bol preč, tamhovor. expr.: fučhet: nervy mám z toho fuč, hethovor. expr.: včertyv keliv háji: a dobrá povesť je včerty, v keli, v hájivulg. v ritinár. tahetsubšt. v kýbli

3. p. marš2, von 2


tamten, tamtá, tamto ukazuje na (vzdialenú) osobu, vec al. odkazuje na osobu, vec už spomínanú • tento: tamten, ten vzadu to spravil; tamtá, tá kniha sa mi páčitamtotentamtotátamtototentamtátamtotam, pís. i tamto ten, ten tam atď.: tamtoten, tentam v krátkom kabáte sa mi nepozdávaonenonáonohovor.: hentenhentáhentohentamtenhentamtáhentamto, pís. i hentam ten atď.: podaj mi onen, henten kľúč; hentamten obraz je peknýnár.: heno tenheno táheno to (Jesenský)


tam 1. ukazuje al. odkazuje na vzdialené miesto (op. tu) • hovor. tamto (op. tuto): tam, tamto na poličke sú kľúčehovor.: henhentam: hen, hentam sa čosi hýbeexpr.: tamhľatamtohľa: tamhľa, tamtohľa ktosi sedínár.: heno (F. Hečko)tamo (Vajanský)tamok (Hviezdoslav)tamtoka

2. ukazuje al. odkazuje na smer na vzdialené miesto (op. sem) • ta: išiel tam, ta horehovor.: henhentam: choďte hen, hentam do toho domunár. tamtoka

3. hovor. (s odtienkom záporného hodnotenia) zdôrazňuje výraz, ku ktorému patrí • len: kto by tam, už jedol také hrušky; ktože ho len vie

4. p. preč 2


umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


von 1. smerom z vnútra, z nejakého uzavretého priestoru, smerom do vonkajšieho priestoru, na vonkajšiu stranu (op. dovnútra, dnu) • dovonkadovonku: išiel trochu von; ostré klince trčia dovonka, dovonku, vonhovor.: vonkavonká: vyšli vonka, vonká, aby sa prevetralizried.: navonnavonoknár. tavon

2. vyjadruje vzdialenie z istého, obyč. známeho prostredia • preč: žiada sa mu von, preč, niekde do hôrnár. tavon

3. vyjadruje energický rozkaz na odchod niekoho z miestnosti, na vyhnatie niekoho • trocha hrub. marš: Von, marš odtiaľto!prečber saberte saexpr.: prac sapracte sa: Preč, ber(te) sa stadiaľto!expr.: strať sastraťte sazmiznizmiznitehovor. expr.: vypadnivypadnite: Strať sa, zmizni, vypadni, nech ťa tu už nevidím!fraz. Tam sú dvere!

4. p. vonku 5. p. z 1


zavše vyjadruje obyč. nepravidelnú opakovanosť deja, stavu a pod. • hovor. vše: zavše, vše ho čosi nahnevániekedyobčas: niekedy, občas sa tu zastavíchvíľamichvíľkami: chvíľami, chvíľkami sa jej zdá, že ju niekto pozorujepodchvíľouzried.: podchvíľkoupodchvíľu: slnko podchvíľou, podchvíľkou vykukne spoza oblakovkedy-tedysem-tamkde-tutu a tamtu i tamz času na čas: kedy-tedy, sem-tam zastane a zhlboka sa nadýchne; kde-tu, tu i tam sa zohne a odtrhne kvietok; z času na čas si utrie spotené čeločasom: mláďa časom, zavše vystrčí hlávku z hniezda

Slovak Language Dictionary

Hlavný redaktor dr. Štefan Peciar, CSc. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1959 – 1968. Introduction to the printed version (in Slovak): DJVU, PDF.

sedieť, -í, -ia, rozk. seď, min. sedel nedok.

1. zaujímať sediacu polohu, pri ktorej je trup vzpriamený a zadná časť tela spočíva na pevnej podložke: s. na stoličke, na zemi, na foteli, v lavici;
s. niekomu na kolenách, na lone, pri nohách;
s. za stolom, pri stole;
s. pri obede
obedovať;
s. za vrchstolom, na čestnom mieste (napr. pri hostine, porade ap.);
s. na svojom mieste;
s. za katedrou;
s. vzpriamený, zhrbený, skrčený;
rovno, nehybne s.;
pohodlne s.;
dobre, zle sa niekomu niekde sedí
je pohodlne, nepohodlne niekde usadený;
Príjemne sa sedí v chládku. (Kuk.);
s. na pätách kľučať al. kľačať opierajúc sa o päty;
tel. s. so skríženými nohami, v tureckom sede;
Sedia si na zemi s podvitými nohami po turecky.
(Kuk.);
hovor. žart. s. na zadku;
s. (pohodlne) opretý;
nečinne s.;
dieťa už sedí
vie sedieť;
s. na koni, v sedle, na bicykli, vo vlaku;
s. za volantom
riadiť auto;
Hostia sedia okolo stola. — Sedí široko rozložený na lavici (Lask.) rozvalený. Sedí na kraji stoličky ako prilepená (Tim.) nehybne. Sedeli sme na medzi. (Taj.) Na schôdzach sedím tíško, skromne, ani pena. (Karv.) Sedel ako drevený pri stole (Taj.) meravo, nehybne. Julka sedí ako zarezaná (Laz.) ticho, bez slova. Sedí ako na tróne (Tim.) hrdo, vzpriamene;
s. ako socha nehybne;
s. ako na tŕní, ako na ihlách byť veľmi netrpezlivý, nemať posedenia;
Deti sedia ako buchty (Min.) nehybne učupené. Chlapci, môžete sa hanbiť! Sedíte tu ani kvargle (Urb.) nečinne hliviete. Sedíš tu ako múmia (Jes.) meravo, nehybne, ticho. Čo sedíš ako kvočka? (Skal.) lenivo, pohodlne rozložený;
s. so založenými rukami nečinne, i pren. byť málo aktívny, nič nerobiť;
Len si sedí a nič nerobí. — Nevedel sedieť na jednom mieste (Vaj.) neposedel, neobsedel, bol nepokojný;
pren. expr.: Sedí po hrdlo v masti (Kuk.) žije v blahobyte, dostatku, nadbytku. Sedí v brlohu ako medveď (Vaj.) je stále doma. Veľké talenty sedia po kútoch (Vaj.) nemajú možnosť preniknúť na verejnosť, sú zastrčené, neznáme;
s. na lavici obžalovaných byť obžalovaný, musieť sa zodpovedať za svoje priestupky;
Sedí po uši v dlžobách (Tat.) je veľmi zadlžený;
hovor. sedieť, zostať sedieť o dievčati, žene, ktorú na tanečnej zábave nik neberie do tanca;
výtvar. slang. sedieť niekomu (maliarovi, sochárovi) byť mu modelom;

pren. byť niekde učupený, rozložený, ležať niekde: Pri riečke sedia dedinky ako korálky na stužke (Min.) sú rozložené. Domy sedia okolo námestia (Fr. Kráľ) sú zoskupené. Sedí hmla na kŕdliku hôr (Rúf.) hory sú v hmle. Tma sedela pred domom (Hor.) bola tma. Noc sedela na dedine (Hor.) bola noc. Na tráve sedela rosa. (Fig.) Na konároch sedela biela strieška snehu. (Al.) Na končiaroch sedia čiapočky mračien (Fr. Kráľ) končiare sú zahalené mračnami;
hovor. s. na niekom prenasledovať, šikanovať niekoho (obyč. z osobnej antipatie): Profesor sedí na žiakovi. — Šéf na ňom sedí.

s. na dvoch stoličkách z opatrnosti, z vypočítavosti sa zaisťovať na dve strany;
s. na vysokom koni a) mať dobré postavenie, moc, majetok;
b) byť hrdý, namyslený;
s. pevne v sedle maž pevné, zaistené postavenie: Nesedíme ešte pevne v sedle (Jégé) nie sme celkom pánmi situácie;
kniž. niekto, niečo sedí pevne, neochvejne ako múry hradné je pevný, mocný, neporaziteľný, neotrasiteľný;
s. niekomu na krku byť mu na ťarchu, prekážať mu: Turci vám sedeli na krku (Jégé) utláčali, vykorisťovali vás;
hovor. expr. s. za pecou žiť utiahnuto, nechodiť medzi ľudí, nezúčastňovať sa na verejných záležitostiach;
sedí žene, materi na (pri) sukni o mužovi, mládencovi, ktorý nevyhľadáva spoločnosť a zábavy, nie je priebojný, samostatný;
s. v teple, v suchu byť v bezpečí, nevystavovať sa nebezpečenstvu;
s. za vetrom, v závetrí byť v bezpečí, nevystavovať sa nebezpečenstvu, neúspechu, nezúčastňovať sa na namáhavej, nebezpečnej práci;
Páni na ústredí si sedia pokojne za vetrom. (Smrč.);
žart. sedí si na ušiach zle počuje, nepočúva, je roztržitý;
s. na peniazoch byť veľmi sporivý, skúpy, lakomý;
s. na nejakej práci (napr. na článku, na plánoch) neúmerne dlho sa s niečím zapodievať, pomaly niečo robiť;
s. pri mastnom hrnci, pri válove mať výhodné postavenie a ťažiť z neho pre svoj hmotný prospech;
sedí žaba na prameni o príčine zla, neporiadku, škody;
smrť mu sedí na jazyku čoskoro zomrie;

2. hovor. dlhšie sa niekde zdržovať, tráviť čas: s doma zdržovať sa doma, nechodiť medzi ľudí;
s. pri práci pracovať;
s. nad knihou čítať, učiť sa;
s. pri kartách hrať v karty;
s. pri klavíri hrať na klavíri;
s. pri víne, pri pive popíjať víno, pivo;
Dobre je sedieť pri pohári vína. (Horov);
s. v hostinci, v kaviarni zdržovať sa (obyč. dlhšie);
Kým oni sedeli po krčmách, on robil poriadok. (Tomašč.) Sedíte tu už dva týždne, kŕmite sa z môjho. (Min.);
hovor. Ľutovala som, že nesedím v Bratislave u Lola (Bedn.) že tam nie som. Zostal sedieť v Strohároch;
predbehli ho dávno všetci
(Vaj.) nepostúpil na lepšie miesto. Milá práca, sedieť týždne v sprostej dedine. (Jégé);
štud. slang. zostať s., nechať žiaka s. prepadnúť, opakovať tú istú triedu;

3. hovor. byť zatvorený vo väzení, byť uväznený: Zo dva razy sedel, raz pre šmelinu. (Tat.) Raz si už sedel, že predražuješ. (Tat.) Sedel vo vyšetrovacej väzbe. (Urb.);
s. vo väzení;
A kto sedel v chládku?
(Žáry);
s. v árešte (Laz.);

4. (na čom, v čom, kde) byť niekde pánom, hospodárom, gazdom;
bývať, gazdovať niekde: Mám troch synov, tí budú sedieť na kúrii. (Kuk.) Sedel na celom majetku. (Min.) Bol by ženiným venom bratov vyplatil a on by bol na otcovizni ostal sedieť. (Kuk.);
dom, v ktorom sedí Vanovský (Vaj.);
Hej, dievča, budeš sedieť na širokom dvore kabelovskom (Vaj.) budeš tam paňou, gazdinou.

5. zastar. (kde) byť niekde usadený, usídlený: Nemci sedeli v obciach založených Slovákmi. (Škult)

6. hovor. (kde) zaujímať isté postavenie, zastávať nejakú funkciu, úrad;
zasadať: Celá krajina. chce, aby sedliak v kongregácii sedel. (Kal.) Kráľ slávny sedel na tróne uhorskom (Kal.) kraľoval. Vedia sa ledva podpísať a sedia v najlepších úradoch. (Kuk.) Takíto ľudia by nemali sedieť na zodpovedných miestach. (Vaj.) Na zámku sedí kráľovský súd a súdi odbojných pánov. (Kal.);
s. vo vláde zúčastňovať sa na riadení štátu, byť ministrom;
s. na rozhodujúcich, dôležitých miestach;
s. v (na) ministerskom, poslaneckom kresle
byť ministrom, poslancom;
Sedel na predsedníckom kresle (Vaj.) zastával funkciu predsedu;
pren. Ani na kreslách akademických nesedí celá učenosť krajiny (Záb.) aj mimo univerzity sú učení a múdri ľudia.

7. (kde) (o vtákoch a hmyze) byť na niečom usadený, učupený: vták sedí na konári, vrabce sedia na streche;
orol sedí na skale;
lastovičky sedia v hniezde;
kanárik sedí na hambálku, v klietke;
Kuvik sedel na plechovej guli zvonice.
(Vaj.);
mucha sedí na okne, komár sedí niekomu na čele;
niečo (mucha, komár) mu sedí na nose
, i pren. expr. je podráždený, má zlú náladu, niečo ho trápi;

8. (na čom i bezpredm.) zohrievať vajíčka telesným teplom, aby sa z nich vyliahli mladé: kvočka sedí na vajciach;
sliepka začína s.
kvokať;
(o vtákoch) s. na hniezde v ktorom sú vajíčka;

9. (kde) byť niekde položený, umiestený, posadený, uložený;
nachádzať sa niekde: Na chlapcovej hlave sedí malý klobúčik. (Kuk.) Okrúhly klobúčik mu sedel nad uchom (Kuk.) mal ho šikmo nasadený. Mali na hlave klobúky, ktoré im sedeli skoro až na pleciach (Tomašč.) boli veľké. Na tvári mu sedeli hrubé okuliare. (Jégé) Okuliare mu sedia na nose. (Kuk.) Hlboko v hlave sedia mu nehybné oči. (Taj.) Hlava mu sedí hrdo na mocných pleciach. (Kuk.) Čepiec sedí nakrivo. (Urbk.) Diadém mu na hlave dobre nesedel. (Jégé) Na holej kotrbe sedela hrča ako detská päsť. (Vám.) Na táci sedelo množstvo čačiek. (Jes-á);

pren. (o duševných stavoch, pocitoch a ich výraze) zračiť sa, odrážať sa, prejavovať sa (obyč. na tvári): Eve sedí smiešik na tvári. (Ráz.-Mart.) Na tvári mu sedela istota sily a prevahy nad ostatnými. (Mor.) Na jeho vážnej tvári sedela starosť. (Kuk.) Okolo úst mu sedel opovržlivý úsmev. (Jégé) Opovržlivý výraz mu sedel v očiach. (Jégé) V očiach mu sedí smútok. (Jaš.) V očiach mu sedelo zamyslenie. (Urb.) Na čele sedí pečať veľkého umu a srdca (Kuk.) zračí sa múdrosť a citlivosť. Ľahký obláčik mu sedel na čele. (Vaj.) mal ustarostený výraz;
žart. Jeho autorita sedí mu na nose. (Al.);
pren. V podvedomí sedela mu predstava, že mu na tom nezáleží (Jégé) mal neodbytnú predstavu. V duši mu sedela spokojnosť (Hor.) bol spokojný. Radosť mu sedí v srdci (Jil.) pociťuje radosť. Beta mu sedí v hlave (Kuk.) musí naňu stále myslieť. Ktože mohol vedieť, čo v ňom sedí (Urbk.) čo v ňom väzí, aký vlastne je. Štyridsať rokov sedí mu na chrbte (Gab.) má už štyridsať rokov. Prehltol slovo, ktoré mu už sedelo na jazyku (Chrob.) ktoréchcel vysloviť.

10. hovor. byť dobre nasadený, umiestený;
priliehať, byť priliehavý: Sekera dobre sedí na porisku. (Švant.) Prehodil v rukách čakan, či mu v dlani dobre sedí (Tat.) či ho môže dobre držať. Batoh konečne sedí [na chrbte]. (Sev.) Auto sedí pevne na vozovke má dobrú stabilitu. — Protivýpad sedel (Štef.) vydaril sa;
úder sedel;
pren- námietka, výčitka, kritika sedí, nesedí je správna, odôvodnená, je nesprávna, neodôvodnená;
argument, dôkaz sedí je vhodný dobrý;
nesedí to celkom nie je to celkom. tak;
Keď ti vravím, že je, tak to sedí, rozumieš? (Bedn.) je to pravda.

11. hovor. (komu i bezpredm.) byť vhodný pre niekoho, hodiť sa, pristať, svedčať, dobre padnúť: Nevie písať. Ten štýl mu nijako nesedí. (Urb.) Veršovaná schéma autorovi sedí alebo nesedí. (Žáry) Postava je zverená pravému hercovi, hovoríme, že mu sedí. (Karv.);
úloha, rola hercovi sedí je pre neho súca, vie ju dobre zahrať;
Táto pesnička mu nesedela (Sev.) nevedel ju dobre zaspievať;
nemal ju rád, nepáčila sa mu;
šaty dobre, bezchybne sedia, sedia ako uliatedobre ušité na postavu;
nadávka, prezývka, prívlastok niekomu sedí hodí sa naňho;

opak. sedávať, -a, -ajú


tam

I. zám. prísl.

1. ukazuje al. odkazuje na vzdialené miesto (op. tu) al. na miesto, o ktorom už bola reč: Tam sú dvere, prac sa! (Tim.) Chcela by predovšetkým vedieť o svojich tam doma. (Švant.) Lebo tam ti nedôjde, lebo tu nezvýši (Taj.) vždy ti niečo chýba. Kde nieto, tam ani smrť neberie (prísl.) o veľkej biede;
kde bolo, tam bolo (v rozprávkach) niekde, na neurčitom mieste;
hovor. Tam sme, kde sme boli problém sme nevyriešili. Tam je pes zakopaný v tom je príčina neúspechu.

tam a tam na istom mieste;
tu a tam i semtam a) miestami, kde-tu: I keď sú tu a tam disonancie — nevídali! (A. Mat.) Semtam robila [rieka] zátočinu. (Mor.);
b) občas, chvíľami, zavše, niekedy: Sovánkovi tu a tam podarilo sa vyhotoviť sochu nejakého svätca. (Al.) Dal sa sem-tam podplatiť. (Min.)

2. označuje smer od podávateľa, ta (op. sem): Kam čert nemôže, tam pošle babu. (prísl.) Kto chce kam, pošlime ho (pomôžme mu) tam. (prísl.)

sem a tam, sem i tam, sem-tam (napr. behať, chodiť ap.) rôznymi smermi, hore-dolu;
kam vietor, tam plášť o človeku, ktorý mení presvedčenie, keď má z toho výhody;
Pán minister sem, pán minister tam, so všetkými je per tu (Švant.) ustavične opakuje oslovenie ministra. Slušnosť sem, slušnosť tam, smial sa na plné ústa (Urb.) nehľadiac na slušnosť.

3. hovor. vyjadruje stratu, pominutie niečoho, preč: Moja sila je už tam. (Jégé) Tam sú voly, tam je salaš, tam je všetka radosť. (Tim.) I majetok vzal čert, i peniaze boli tam. (Vaj.) Môj otec, chudák, je už tam (Tomašč.) zomrel.

II. čast. zdôrazňuje výraz, ku ktorému patrí: Čo tam po biednom živote. (Vaj.) Kto ho tam vie, prosím, či by nebolo o čom písať. (A. Mat.)

hovor. je tam toho výraz podceňovania, to je nič

Databáza priezvisk na Slovensku

P. Ďurčo a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku. Podklady k projektu: Copernicus Programme, project COP-58: ONOMASTICA–COPERNICUS DATABASE. CD ROM. Paris: ELRA – 1998. More information.
Priezvisko TÁM sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 30×, celkový počet lokalít: 16, v lokalitách:
NOVÁ VES PRI DUNAJI (obec NOVÁ DEDINKA), okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 SENEC) – 5×;
BERNOLÁKOVO, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 SENEC) – 4×;
STARÁ HUTA, okr. ZVOLEN (od r. 1996 DETVA) – 3×;
ČENKOVCE, okr. DUNAJSKÁ STREDA – 2×;
BOJNICE, okr. PRIEVIDZA – 2×;
DVORY NAD ŽITAVOU, okr. NOVÉ ZÁMKY – 2×;
MASLOVCE (obec ZLATÉ KLASY), okr. DUNAJSKÁ STREDA – 2×;
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
BÁHOŇ, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 1×;
DEDINKA PRI DUNAJI (obec NOVÁ DEDINKA), okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 SENEC) – 1×;
GBELCE, okr. NOVÉ ZÁMKY – 1×;
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 1×;
KALINKOVO, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 SENEC) – 1×;
RASTICE (obec ZLATÉ KLASY), okr. DUNAJSKÁ STREDA – 1×;
SENEC, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 SENEC) – 1×;
VEĽKÝ BIEL, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 SENEC) – 1×;

Input: Output: In English · Po slovensky

Last words searched:
tam⁻, osliniť⁻, moderovať⁻, člnový⁻, čnový⁻, trtkať, štočok⁻, autobus⁻, klamstvo, jebať, dobrý, mok, kandidat⁻, špenát⁻, adolescencia⁻, kokot, úloha⁻, kobyla, kobela, ošťať, kobela⁻, SEKERÁK⁻, smeliť, Taiwan, piča, horal, rodina, opaka, rodina⁻, KANDRÁČOVÁ⁻, čiastočný, vädnúť⁻, hornatina⁻, jebať⁻, sklený⁻, úloha⁻, vzhľadom k tomu⁻, vzhľadom k tomu⁻, jebať, štandardizácia⁻, ŠVÁBIKOVÁ⁻, vzhľadom k⁻, niekoľkotisíc, vŕbie⁶, zázvor⁻, babí, výlučne, vrázny, lebavý, bibliografia, tabuľa⁻, jebavý, vzhľadom na⁻, fucker, BUJŇÁK⁻, tógový, forenzný, vzápätí⁻, uzavretie, pobelavý⁻, pobehavý⁻, rebríček, kryštál⁻, eteria, porézny, forézny, erteria, forénzny, hača, cicutto, prazvláštny, hača⁻, cicutti, forézny, smeliť, cikutti, arteria, znalosť, personál, činčala, dbať, dbať⁻, idea⁻, vydávať, ostryhat⁻, stastny⁻, krígeľ, krígeľ⁻, krígel⁻, krígel⁻, krígeľ, krígeľ⁻, žiak, Nikaragua⁻, rozpravka⁻, výdavok, BANSKÁ BYSTRICA⁻, kvalifikovať, výdavojk, kvalifikovať⁻, kit⁶, dvojdverový, kit⁻⁶, upriamiť⁻, mraziareň, status⁻, BERDIS⁻, poletavy⁻, teria, poetavy⁻, jančík, baltský, jančík⁻, plenér, blahozelat⁻, amer, blahozela⁻, náhrada, plenér⁻, amir, výhra, lúka⁻, charakterizovať⁻, úhrada, ocharakterizovať⁻, koi kapor, spodky, koi kapor⁻, úraha, amara⁻, spodky⁻, székely, székely⁻, zmraziť, zmrazenie, RIDILLA⁻, guľatiť⁻, dormitorium, írečitý, dormatorium, chemikalia⁻, nadnes⁻, permanentný⁻, keď, trafiť⁻, číslovka, chemikalie⁻, pauperizmus, zmennosť, číslovka⁻, číslovky⁻

© Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV. Main page: http://slovnik.juls.savba.sk/
Send comments to slovnik @ juls.savba.sk. História zmien.