Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

suka -y súk ž. samica psa;

pren. pejor. nadávka zlej, nemravnej žene;

sučí príd.;

sučka -y -čiek ž.

1. zdrob. k suka

2. suka

suka suky súk ž.

*fena ↗ správ. suka

*fenka ↗ správ. suka

suka samica psa • sučka • zried. psica • expr. psina • nespis.: fena • fenka

suka, -y, súk ž. samica psov, obyč. psa domáceho;

pren. vulg. nemravná, necudná žena; hrubá nadávka takej žene: Táto suka mi zmárnila sestru! (Jes-á) I tá suka, tá jeho zena, nech sa mi tu viac nemoce. (Jégé) Suka! — vybuchol z Hlavaja hnev. (Urb.); sukin syn (Štítn.) hrubá nadávka;

sučka, -y, čiek ž. zdrob.

suka ž samica psov, obyč. psa domáceho: to testo upecž a deg psowy gesty, paklyže gest žena, techda nech da suky pogesty (LR1 17. st); canis foemina: suka (KS 1763); zahwízdnúce priwolal suku psa (BU 1795); okotila se fena, suka: canis femina (PD 18. st); od prwosky suky, gak sa nahle osmrady, zeber sstence (HK 18. st E); pren vulg nemravná, necudná žena: fatensku dobil a neucztiwima slowmy znewažil, totižto ty suko (SPIŠ 1716); Maco Valaszkay žena zložila žalobu na Iana Valaszkay, že gu sukow, klampow nazwal (PONIKY 1793); zlorečena suka pekelna, ty si gak chlipna koza (MiK 18. st); sučí príd týkajúci sa samice psa, suky: suka: canis femella, sučka idem dem., sučj: guod ad canem femellam pertinet (PD 18. st); sučka dem: a wezmy slepe ščencze, ktere 4 lebo 5 dny stare su (:gak pre kvonya psikov a pre kobolu sučzky:) a dag do noveho hrnca pod pokrevku (RN 17.-18. st); catula: sučka (KS 1763); sučka malička Bibi, podskakugíc, raduwala sa, že ho widela (DS 1795)
F. pes by nebral, kdyby suka nedala (MARTIN 1779) vzájomná podmienenosť