stavec, -vca m.
1. anat. obrúčkovitá krátka kosť, časť chrbtovej kosti: krčné, hrudné, driekové, krížové, chvostové, pravé, nepravé s-e;
2. plné miesto v dutom steble obilnín a tráv;
bot. kolienko;
3. neodb. kĺb; zhyb: Stavce na prstoch boli trochu hrubé. (Kuk.) Má vraj krivé nohy, najmä v stavcoch. (Kuk.) Na stavcoch [ruky] naskakujú rozkošné jamky. (Kuk.); stavec v krídle kohúta (Tim.); Nalieva oleja do všetkých stavcov (Kuk.) do ložísk;
stavcový príd.: s. hostec;
stavček, -a m. zdrob.