Stratégia: v: KSSJ4 PSP SSSJ-AN SCS SSS SSJ MA HSSJ-V Bernolák Obce Priezviská UN locutio sk-cs sk-en substantiva

Výsledky hľadania pre: sprzniť

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003 – kodifikačná príručka. Viac informácií.

str., s. skr. strana, stránka


s1 [i es] neskl. s.

1. spoluhláska a písmeno

2. v skr. a zn.: s. strana, stránka;
s sekunda;
S siemens


s2 ([z] pred znelými a zvučnými spoluhláskami a samohláskami okrem spojení s ním, s ňou, s nimi, s nami, s vami), so ([zo] okrem spojenia so mnou) predl. s I vyj.

1. spojenosť, zlučovanie (vzťahy rovnoznačné s priraďovaním), styk s niekým, vzájomnú činnosť, vzájomnosť, op. bez: rodičia s deťmi, brat so sestrou, ísť s priateľom, ľudia s ľuďmi, hory s horami

2. pripájanie veci, kt. tvorí obsah, súčasť ap. niečoho, op. bez: obálka s peniazmi, rezance s makom, skriňa so šatami

3. vlastnosť, stav, kvalitu ap. niekoho, niečoho, op. bez: dievča s ľanovými vlasmi, s pekným menom;
chodiť s holou hlavou, odísť s ťažkým srdcom;
žena s titulom, látka s farebným vzorom

4. spôsob deja, op. bez: piť a jesť s chuťou, sledovať so záľubou, vítať s otvoreným náručím, pracovať s úspechom, splácať aj s úrokmi

5. súčasnosť s iným dejom, javom ap., zároveň s: budiť sa s lastovičkami, chodiť spať so sliepkami, rásť s bratom na dedine

6. podmienku (blízku časovému význ.), op. bez: s množstvom rastie chuť, cítiť sa s rodičmi dobre, so suchým i mokré zhorí

7. účel (pri slovesách pohybu): ísť so zubami k lekárovi, obrátiť sa s prosbou na vedúceho, prísť s rozkazom

8. zried. príčinu: ležať s chrípkou

9. zreteľ: byť dobre so zdravím, je to s ním zlé

10. väzbu pri slovesách a menách: pobiť sa s kamarátom, namáhať sa s robotou, stačiť s dychom, hospodáriť s devízami, výmena kníh s odborníkom

s prepáčením (vsuvka s ospravedlnením obyč. pred vyslovením nenáležitého slova)


š [i eš] neskl. s. spoluhláska a písmeno

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka. Viac informácií.
s, so predl. s I

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N

z r. 2006, 2011, 2015. Viac informácií.

a. s. skr. ▶ akciová spoločnosť


cieľ cieľa pl. N ciele m. ⟨nem.⟩ 1.miesto, ku ktorému smeruje pohyb niekoho al. ktoré sa usiluje niekto dosiahnuť: c. cesty, vychádzky; c. exkurzie; c. výletu; vyraziť k určenému cieľu; c. je na dohľad; popchnúť koňa k cieľu; o chvíľu sme v cieli
2. šport.miesto, kde sa končia preteky: stanoviť, označiť c.; rozhodca, zapisovateľ v cieli; byť prvý, druhý, tretí v cieli
3.miesto, predmet, ktorý sa má zasiahnuť; syn. terč: živý, pohyblivý c.; krytý, nekrytý c.; vojenské ciele; ciele leteckých útokov; mieriť, strieľať do cieľa; trafiť, minúť c.; šport. hod granátom na c.
4. ▶ zmysel, výsledok, ku ktorému smeruje istá činnosť, stav, ktorý sa má dosiahnuť; syn. zámer, úmysel, účel: c. života, životný c.; mať za c. štúdium na univerzite; určiť c. výskumu; stavať, vytýčiť si vysoké, náročné ciele; dosiahnuť želaný c.; zdôrazniť výchovný c. prednášky; sledovať primárne ciele; mať s niekým spoločný c.; zamaskovať skutočný c.
fraz. cieľ svätí/posväcuje prostriedky ospravedlňuje aj nesprávne, nemorálne konanie; zastaráv. dôjsť cieľa dosiahnuť zamýšľaný zámer; minúť sa cieľa nesplniť stanovený účel, zámer
s cieľom predl. s neurčitkom ▶ vyjadruje cieľ, účel: s cieľom poskytnúť pomoc; prijať opatrenia s cieľom dokončiť stavbu v termíne; cielik -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: mať svoje každodenné cieliky; S úsmevom si odfajkúvam všetky splnené cieliky. [Inet 2004]


dôraz -zu m. 1. ▶ ráznosť, rozhodnosť konania; takéto konanie: žiadať niečo s (osobitným) dôrazom; postupovať, konať s dôrazom; hráčom na ihrisku chýbal d.; Niet dôrazu v osobných súbojoch a v zakončovaní útočných akcií. [Vč 1982]
2. ▶ pripisovanie dôležitosti, závažnosti niečomu; intenzívne, zvýšené zameranie sa na niečo, zvýšená pozornosť niečomu; syn. zdôrazňovanie: prepiaty d. na hygienu; d. na vlastníctvo; d. na využitie lanovky v letnej sezóneklásť, položiť, dávať, dať dôraz na niečo zdôrazňovať, zdôrazniť, vyzdvihovať, vyzdvihnúť
3. ▶ zosilnenie, zväčšenie intenzity hlasu: rytmický d. na slabike; vysloviť posledné slovo s dôrazom; povedať niečo s citovým dôrazom, bez dôrazu; A s dôrazom dodal$: - Niečo ti jednako chýba! [M. Urban]
4. lingv. ▶ výrazné intonačné vyzdvihnutie prízvučnej slabiky, slova al. slovného spojenia na ktoromkoľvek mieste vo vete al. výpovedi, vetný prízvuk: v spisovnej slovenčine je d. na prvej, prízvučnej slabike slova
s dôrazom na predl. s A publ. ▶ vyjadruje zreteľ, zameranie na niečo; syn. so zreteľom, so zameraním: výroba s dôrazom na kvalitu; oživiť rozvoj s dôrazom na tvorbu nových pracovných miest; Úroveň rukopisov s dôrazom na originalitu textov posúdi odborná porota. [LT 1998]


[es2]s


kooperácia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.lat.⟩ (i s kým, s čím; medzi kým, medzi čím; v čom) ▶ podieľanie sa, (organizovaná) účasť viacerých ľudí, inštitúcií, podnikov a pod. na spoločnej činnosti, na pracovnom (výrobnom) procese; syn. spolupráca: medzinárodná, európska k.; účinná vedecká k.; dobrá k. dvoch štátov; k. obchodných, finančných organizácií so zahraničnými partnermi; k. medzi členmi pracovnej skupiny; všestranná k. v automobilovom priemysle; klásť dôraz na kooperáciu výrobných podnikov a odvetví; sľubovať užšiu kooperáciu štátnych orgánov s nevládnym sektorom; využívať možnosti kooperácie v knižničných procesochv kooperácii s predl. s I ▶ vyjadruje spoluúčasť, spoluprácu s niekým; syn. spolu s: v kooperácii s ministerstvom, so zahraničným partnerom


koordinácia [-d-] -ie ž.lat.⟩ 1. (i medzi kým, medzi čím; s kým, s čím; pri čom; v čom) ▶ uvádzanie do súladu vzájomne súvisiacich činností, zložiek a pod.; zlaďovanie, zladenie, harmonizácia: dobrá, nedostatočná k. činnosti; vzájomná spolupráca a k. aktivít; k. s európskymi inštitúciami; k. v poskytovaní informácií; k. pri ochrane utajovaných skutočností; časová k. stavebných prác; zlepšiť koordináciu medzi jednotlivými rezortmi; byť poverený koordináciou ďalších krokov
2. lek., psych.harmonický súlad pohybov a funkcií orgánov: motorická, svalová k.; k. pohybov; poruchy koordinácie chôdze
3. lingv. ▶ vzťah medzi rovnocennými vetnými členmi al. vetami s rovnakou vetnou platnosťou, priraďovací vzťah, priraďovanie; op. subordinácia, podraďovací vzťah, podraďovanie: vzťah koordinácie
v koordinácii s predl. s I ▶ vyjadruje zladenie, harmonizáciu s niekým, s niečím; syn. v súlade: postupovať v koordinácii s ostatnými členskými štátmi EÚ


nezhoda -dy -hôd ž. 1. (i medzi čím, medzi kým; v čom) ▶ neprítomnosť zhody, totožnosti, jednotnosti v niečom al. medzi niečím, nesúlad, odlišnosť, rozdiel; syn. nezhodnosť, rozdielnosť; op. zhoda: záujmové nezhody; n. medzi slovami a činmi, medzi predstavou a skutočnosťou; nezhody v prognózach svetových ekonómov; objaviť nezhody v prameňoch, v textoch, v písaní mien; odstrániť nezhodu medzi výslovnosťou a pravopisom; problém nezhody medzi darcom a príjemcom napr. pri transplantácii; poukázať na zhody a nezhody vzájomne sa prelínajúcich kultúr; do očí udrela výrazná n. medzi jeho vekom a vzrastom; Každá naša nálada spočíva neodmysliteľne vo vzájomnej zhode alebo nezhode medzi naším vonkajším a naším vnútorným svetom. [L. Ballek]; Aj v programovo blízkych (politických) stranách existujú nezhody. [InZ 2001]
2. (i medzi kým; s kým, s čím) ▶ nedostatok zhody, nestotožnenie sa v názoroch na niečo; stretnutie rozdielnych, obyč. protikladných názorov, postojov; syn. nedorozumenie, konflikt, rozpor, spor: osobné, rodinné, partnerské, vzájomné nezhody; klasické generačné nezhody; nemiešať sa do riešenia nezhôd v manželskom spolužití; medzi nami nikdy neboli názorové, neprekonateľné nezhody; po nezhode s otcom utiekol z domu; čo bolo príčinou vašich nezhôd?
v nezhode s predl. s I kniž. ▶ vyjadruje spôsobový význam, v rozpore s: v zhode i nezhode s úsudkami iných; v nezhode s platnou kodifikáciou sú v texte viaceré slovesné a predložkové väzby

Slovník cudzích slov (akademický)

z r 2005. Viac informácií.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

L. S. ‹l› skr. loco sigilli


O. S. A. skr. ‹l: Ordo Sancti Augustini› cirk. rád augustiniánov


O. S. B. skr. ‹l: Ordo Sancti Benedicti› cirk. rád benediktínov


P. S. skr. ‹l› postskriptum


s. a. skr. ‹l: sine anno› knih. bez udania roka, letopočtu


s fyz. zn. pre sekundu


S

1. fyz. zn. pre siemens

2. chem. zn. pre síru (sulfur)


u. s. skr. ‹l: ut supra› kniž. ako (je uvedené) vyššie

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004. Viac informácií.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

rovnobežne s p. po 4


s ohľadom na p. v 3


spoločne s p. s 1


spolu s p. s 1


s pomocou p. prostredníctvom


s, so 1. (kým, čím) vyjadruje súčasnosť s iným dejom, javom a pod.; vyjadruje spoluúčasť, spoločenstvo • zároveň sspoločne sspolu svedno s (kým, čím): domov prišiel s otcom, zároveň s otcom, spoločne s otcom; chodieva spať so sliepkami, spolu so sliepkamipri (kom; vyjadruje prítomnosť u niekoho): bývali s rodičmi, pri rodičoch

2. (čím) vyjadruje prostriedok, nástroj • o (čom): chodiť s palicou, o palici

3. (čím) vyjadruje veľkosť, množstvo, rozsah • zastar. o (čom): motor s obsahom, o obsahu tisícpäťsto kubických centimetrov


s vylúčením p. bez 1


s výnimkou p. okrem 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 19681. Viac informácií.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

pýtať sa, -a, -ajú nedok.

1. (koho i bezpredm.) klásť, dávať niekomu otázku al. otázky, spytovať sa, opytovať sa: „Čo je to?“ pýtal sa Hlavaj syna. (Urb.) „Kde je mať?“ pýta sa Mate nevesty. (Kuk.) „Tak čo máte?“ pýta sa jej. (Ráz.) Mater sa ho pýtala, čo sa nepoberá. (Jégé) „Či to nebola Anna?“ pýtali sa sami seba starší. (Taj.) Kde rodní moji? darmo sa pýtam. (Botto) Pýtam sa, či pre sprosté kone treba ľudí zabíjať. (Urb.);
hovor. Ako sa máš? — Ani sa nepýtaj škoda sa spytovať, zle

2. (koho, koho na čo, po čom, zastar. i o čo) zaujímať sa o názor niekoho, vyzvedať sa, byť zvedavý na niečo, vypytovať sa, prezvedať sa: Sluhovia pýtali sa ho na to alebo ono. (Vaj.);
p. sa niekoho na jeho názor, na mienku o niečom;
Museli sa pýtať Žúrika na bližšie okolnosti.
(Vaj.) Čo sa tam naučil, na to sa málokto pýtal. (Kal.) Len syna, ktorého sa to týka, nik sa nepýta. (Tim.) Nemohla sa ani pýtať po príčine. (Škult.) Rodičia dali mu ruku dieťaťa, nepýtajúc sa o náklonnosti jeho. (Kal.) O to sa pýtať nesmieš. (Vaj.);
p. sa na cenu (tovaru) koľko stojí (tovar);

3. (na koho, po kom) spytovať sa, kde niekto je, ako sa niekto má, prejavovať záujem i niekoho, zaujímať sa o niekoho: Keď prišli dvaja, pýtali sa na tretieho. (jes.) Na Aničku, na tú sa nepýtaj. (Heč.) Čo vy pustovník. Dámy sa po vás pýtajú. (Vaj.) Nikdy nepýtala sa po mne. (Vans.)

4. (s neurč., kam bezpredm, i koho, ku komu) prosiť, žiadať o dovolenie niečo robiť, niekam, k niekomu ísť;
dieťa sa pýta spať, hrať, na ruky;
(Pes) pýtal sa dnu.
(Urb.);
žiak sa pýta von (z triedy), na potrebu, na záchod;
Nedávno sa pýtala do spevokolu, ale otca nedajbože nahovoriť.
(Jes.) Pýta sa na slobodu. (Horal) (Matka) sama sa somov pýtala (z nemocnice). (Jil.) Veď sa nepýtalo (dieťa) na tento svet (Ondr.) nechcelo sa narodiť. „Vezmite ma, strýčko,“ pýta sa Samko na rebrovec. (Vám.) Nuž a či matere sa netreba pýtať? (Laz.) Ani sa nepýtal a išiel (na zálety). (Jil.);
dieťa sa pýta k matke;
Vystúpil Levický, pýtajúc sa k pánu Adamovi
(Kal.) aby ho k nemu pracovne pridelil.

5. zastar. žiadať sa, vyžadovať sa, byť potrebný, vhodný na niečo: Do škôl pýtali sa reči národné. (Vlč.) I chôdzu má inakšiu, nie ako sa pýta. (Kuk.) Veľmi by sa pýtalo zaznačiť si všeličo o deťoch (Šolt.) bolo by potrebné, dobré;

opak. pýtavať sa, -a, -ajú;

dok. k 1-3 spýtať s, k 4 vypýtať sa


skandovať, -uje, -ujú nedok. (čo)

1. prednášať verše s úmyselným zdôrazňovaním metrického rytmu: s. hexameter;

2. vôbec s rytmickým dôrazom hovoriť, prednášať: Hovoril pomaličky, skandujúc každú slabiku. (Jégé) Deti skandovali akési heslá. (Fab.)


s neskl. str. hláska a písmeno abecedy: malé s, veľké s


srnec, -nca, mn. č. -nce m. parohatý prežúvavec žijúci v horách Európy a juhozápadnej Ázie;
zool. s. hôrny (Capriolus capriolus);

srnčí, -ia, -ie príd. patriaci srncovi al. srncom, pochádzajúci od srnca: s-ia zver, s-ia rodinka;
s-ie parohy, s-ia
s stopa;
s-ie mäso
;

pren. taký (al. podobný) ako u srnca: Ľudka Pančíkovie s tenkými srnčími nôžkami beží od nás. (Al.);
ísť s s-ím krokom pružným, ladným;
kuch. s. chrbát druh múčnika pečeného v rebrovite delenej forme;

srnček, -a, mn. č. -y m. zdrob.


s- slovesná predpona vyjadruje

1. spájanie, zlučovanie, zhromažďovanie, spolčovanie, pripájanie, sprevádzanie, sprievodnú okolnosť, súčasnosť (= dovedna, spolu): sčítať/sčitovať, schádzať sa/schodiť sa, skladať (sa), skuť/skovať, skrútiť/skrúcať, späť/spínať, spliesť/spletať/splietať (sa), splynúť/splývať, spojiť (sa)/spájať (sa), spriasť/spriadať (sa), spriahnuť/spriahať (sa), spútať/spútavať, stiahnuť/sťahovať (sa), stisnúť/stískať (sa), stlačiť/stláčať (sa), stĺcť/stĺkať, stmeliť/-ľovať (sa);
sprevádzať
;

2. pohyb, smerovanie zhora dolu al. z povrchu: scupnúť, sčesať/-ávať, sfárať, schádzať/schodiť, schýliť/schyľovať (sa), skloniť/skláňať (sa), sklopiť/sklápať (sa), skotúľať (sa), spadnúť, spustiť/spúšťať (sa), stiahnuť/sťahovať;
sfúkať, sfúknuť, skefovať, sklepať, skosiť/skášať, spíliť/spiľovať, sťať/stínať, strhnúť, striasť/striasať
;

3. zmenu stavu (ide o etymologickú predponu z-) a) pri slovesách podmetových: scelieť, scitlivieť, scukornatieť, sčervenieť/-nať, sčervivieť, sfialovieť, skrpatieť, spevnieť, spráchnivieť, spyšnieť, schladnúť, schudnúť, stenknúť, stuhnúť, stvrdnúť;
b) pri slovesách predmetových (faktitívach): sceliť/-ľovať, scudziť/-ovať, schladiť/schládzať/schladzovať (sa), skrátiť/skracovať (sa), skvalitniť/-ňovať, skvapalniť/-ňovať, speňažiť/-ovať, splnomocniť/-ňovať, spomaliť/-ľovať (sa), spopolniť/-ňovať, spresniť/-ňovať, spríjemniť/-ňovať, sprítomniť/-ňovať, strpčiť/-čovať;

4. pohyb nahor al. náhle vzplanutie deja (ide o etymologickú predponu vz-): schumeliť sa, schytiť sa, skríknuť, skrsnúť/skŕsať, skúdoliť sa/skundoliť sa, spätiť sa, speniť sa, splašiť sa, spriečiť sa, sprotiviť sa;

5. zried. zmenu pohybu: skerovať, skrútiť/skrúcať (sa), stočiť/stáčať (sa);

6. obmedzovací spôsob slovesného deja (pri slovesách označujúcich zvuky al. niektoré pohyby): scvendžať, sfičať, sfučať, schichotať sa, schrčať, spišťať. spraskotať, stlieskať;
scupkať, scupotať, skrúžiť, strblietať sa, strepotať (sa), striasť sa
;

7. rezultatívny spôsob slovesného deja: scentralizovať, scivilizovať (sa), sformovať (sa), sformulovať, skatalogizovať, skoncentrovať (sa), skonštruovať, skonzumovať;
skaliť (sa), skántriť (sa), skaziť (sa), skončiť (sa), splniť;
splodiť, spustošiť;
scápať (sa), scuchať, sfackať, sfliaskať, sfŕkať, schrúmať, skatovať, skmásať, spáliť, strestať, strýzniť
;

8. kniž. distributívny spôsob slovesného deja: spoprehadzovať (sa), spoprehýbať/-ýnať, spoprepletať, spopretínať, spopretŕhať, spoprevracať, sporážať, sprebíjať, sprehádzať, sprehŕňať, sprehýbať/-ýnať, sprelámať, sprerážať, spretínať, spretŕhať (sa), sprevracať;

9. (spolu s príponou -nú-) jednorazový spôsob slovesného deja: schlipnúť, spafnúť, spuknúť, spŕchnuť;

10.čisto vidový význam: spáchať, sponáhľať sa, sprobovať (sa), stajiť (dych);

11. je nadbytočná (pri niektorých dok. slovesných základoch): schybiť, sklesnúť, spokutovať, spopadnúť


s, so [pred znelými spoluhláskami a pred samohláskami vysl. z, v tvaroch s ním, s ňou, s nimi, s nami, s vami vysl. s;

v slabičnej podobe vysl. zo, v spojení so mnou vysl. so] predl. so 7. p. vyjadruje

1. spojenosť, zlúčenosť, spolčenie, združenie, pripojenie (= spolu): Ilčík s Chovancom spali vedľa seba. (Urb.) Starý so starou sú celí uveličení. (Fig.) Rodičia s deťmi idú na prechádzku;
bývať so susedmi;
cestovať s priateľom;
vziať niekoho so sebou;
hrať sa s niekým;
Ženy plakali s ňou.
(Jégé) Je s ním šťastná. (Zúb.);
nežije s mužom, so ženou nežije v manželstve;
korene, ktorými sú spätí s pôdou (Laz.);
som s vami, ísť s masami;
ísť s duchom času;
držať krok s módou;
Nebola s nimi ani politická, ani správna organizácia
(Vaj.) nepodporovala ich. S kováčmi a ševcami ďaleko neprídete (Vaj.) ak iba oni budú vašimi prívržencami;

2. styk s niekým, vzájomnú činnosť, jeden s druhým, navzájom: zísť sa, stretnúť sa, uvidieť sa s niekým;
zastaviť sa, postávať, klebetiť s niekým, rozprávať sa, hovoriť s niekým, písať si s niekým;
Hory s horami a ľudia s ľuďmi (sa schádzajú)
(prísl.) ľudia sú si blízki;
dohovoriť sa, dohodnúť sa s niekým;
radiť sa s niekým;
bojovať, zápasiť s niekým;
dobre, zle vychádzať, hádať sa s niekým;
súdiť sa s niekým;
hnevať sa, biť sa s niekým;
rozdeliť sa s niekým o niečo;
chodiť s dievčaťom, s chlapcom
mať známosť;
oženiť sa s niekým;
tešiť sa spolu s niekým;
rozdeliť sa s niekým o niečo;
mať niečo s niekým
(napr. styky, nepríjemnosti);
obchodovať s niekým;
mýliť si niekoho s niekým;
rozísť sa, rozlúčiť sa s niekým
;

3. obsah al. prílohu: hrniec s vodou, skriňa so šatami, s knihami;
Pod ním bola pivnica so sudmi.
(Kuk.);
mešec s tabakom (Tim.);
Prichodili obálky s úradnými tlačivami. (Urb.);
mäso so zemiakmi;
chlieb s maslom, s medom;
tabuľka s nápisom
(Min.);
kniha s ilustráciami;
Erb s divým kancom.
(Vaj.)

4. vlastnosť, stav, kvalitu niekoho al. niečoho;
výzor, výraz (v nezhodnom prívlastku al. doplnku a mennom prísudku): dievča s ľanovými vlasmi;
dieťa s modrými očami, s dlhými nohami;
Domec s drevenými okenicami.
(Kuk.);
klobúk so stuhou;
šaty s krátkymi, s dlhými rukávmi, s čipkami, s volánmi, košeľa s rozhaleným golierom;
kabát s kožušinovým golierom;
nevesta s venom;
Človek s jeho menom mohol by mať nároky
(Vaj.) taký významný, slávny;
chodiť s holou hlavou, s klobúkom na hlave, s palicou v ruke;
Sedí s vystretým chrbtom.
(Chrob.) Kráča s batohom pod pazuchou. (Kuk.);
rozpráva s fajkou, s cigaretou v ústach;
S nevinnou tvárou pobral sa do krčmy.
(Taj.) S boľavým srdcom odišiel. (Taj.) S ťažkým srdcom poberal sa do vojny (Dobš.) nerád. S purpurom na líci sa odvrátila (Vaj.) zapýrená. Pili s očami privretými. (Urb.) Vyviazli so zdravou kozou. (Zúb.)

5. spôsob, ako sa niečo deje, okolnosti deja, sprievodné javy činnosti: robiť niečo s chuťou, s radosťou, s ochotou, s láskou, s nechuťou, s odporom;
odísť s plačom, s hanbou, odišiel s dlhým nosom
zahanbený;
skončil so slovami posmechu;
vyjadrovať sa o niekom s úctou;
urobiť niečo s dobrým úmyslom;
konať s vedomím zodpovednosti;
jesť, piť s mierou;
Pozrie s výčitkou na svokru.
(Stod.) S nevoľou odtíska karty. (Al.) S hrôzou si uvedomuje. (Laz.) Počúval s otvorenými ústami. (Zúb.) Vítali ju s otvoreným náručím (Vaj.) srdečne. Prišiel s prázdnymi rukami (Zgur.) bez darčekov. Šli s dôverou k nemu. (Taj.) Povedal so smiechom. (Kuk.) Roztvára s hurtom okenice. (Laz.) Čo videl, odohralo sa s takou náhlosťou ... (Vaj.) veľmi rýchle. Len s biedou mohli nás od veršíkov odučiť (Taj.) ťažko. S úľubou dlela pohľadom na retiazke. (Kuk.) S potešením počúvali. (Taj.) S vypätím vôle prešli chodník. do školy. (Laz.) Nejde všetko s kostolným poriadkom (Vaj.) spravodlivo, poctivo;
chodiť s fľaškou po mlieko, s krčahom na vodu, s taškou na nákupy;
chodiť s betlehemom, s fotografickým aparátom, s puškou;
sedí s knihou;
urobiť niečo s pomocou niekoho;
kúpiť, predať so ziskom, pracovať s úspechom;
študovať s vyznamenaním;
dívať sa s otvorenými očami;
Rozprával s ochotou.
(Urb.) Povie pomaly, s dôrazom. (Vaj.);
spievať s citom;
Nedá sa s istotou tvrdiť.
(Taj.) Môžu ju s čistým svedomím ohovárať. (Zgur.)

s dovolením zdvorilostný výraz, keď žiadame niekoho o niečo, dovoľte;
s prepáčením výraz, ktorým žiadame o prepáčenie;
s odpustením výraz ospravedlňovania: I tak máte, s odpustením, žltú farbu. (Hruš.)

6. čas, súčasnosť s iným dejom: chodiť spať so sliepkami;
vstávať so slnkom;
S východom slnka pohnal ovce na pašu.
(Ondr.) Ráno sa prebudil s lastovičkami. (Vaj.) S tým zadul vietor po jazere a drak zmizol (Dobš.) vtedy, v tom okamihu;
rástol, vyrástol s ním;
„Máš sa na čo tešiť!“ A s tým odišla
(Žáry) to povediac. Prišiel vietor a s ním začal padať sneh. (Urb.)

7. podmienku: So suchým i mokré zhorí.

8. účel: ísť k lekárovi s dieťaťom, so zubami;
ísť s niečím do opravy;
obrátiť sa na niekoho s prosbou, so žiadosťou, s otázkou;
prísť s dobrou novinou;
prišiel s kyticou
;

9. príčinu: ležať s nohou;
S varením sa veľa zmešká.
(Taj.);
natrápiť sa s niekým, s niečím;

10. zreteľ, ohľad na niekoho al. niečo: Čo je s tvojou prácou? S každým pekne, s neveľa dôverne. (prísl.);
s niekým, s niečím je veľa práce, starostí;
poradiť si s niečím;
Čo sa so mnou deje? — Čo je s tebou? — Čo sa s tým stalo? — Dajte nám s tým pokoj! — je s ním zle, koniec, amen;
s niekým, s niečím nie je niečo v poriadku;
Nebol som si s ňou na čistom.
(Zúb.);
mysli to s nami dobre;
mať s niekým plány, zámery
;

11. pridávanie, pripočítavanie: splácať niečo aj s úrokmi;
Jedno s druhým pričapli mu rok.
(Laz.)

12. predmet činnosti, čoho sa týka dej:

a. zásahový: hospodáriť, gazdovať, šetriť s niečím;
disponovať niečím;
poradiť si s niekým, s niečím;
dať si s niečím rady, zachádzať s niekým, s niečím dobre, zle;
lámať si s niečím hlavu;
trápiť sa s niečím
;
hovor. seknúť, praštiť so všetkým znechutený prestať sa s niečím zapodievať;
S Horovičom odrazu zakrútil sa svet. (Urb.);
hodilo to s ním o zem;
čľup s tým do vody, šup s tým do vreca
;

b. obsahový: chváliť sa, chvastať sa, tajiť sa s niečím;

c. vzťahový: Kde sa mne rovnať s Andrejom! (Vaj.);
začať, končiť so stavbou;
Neodkladali so sobášom.
(Jégé) Prestaň s takými rečami. (Laz.) Len von s tým! (Vaj.) Začali sa radiť, čo s peniazmi urobiť. (Urb.);
počkať s úsudkom;
počkať na niekoho s večerou;
ponáhľať sa s prácou;
deliť sa s niečím;
obchodovať (obchod) s obuvou, s látkami;
držať, sympatizovať s niekým;
prísť, vytasiť sa s niečím;
Čo si mám počať s raneným?
(Vaj.);
musí s pravdou (s farbou) von;
Dolu s pánmi!
(Smrč.) Bodaj aj s takým družstvom. (Laz.) Pod borovicu s ním! (Vaj.) Snívalo sa jej s hadmi (Tim.) o hadoch. Už sú tu s mliekom. (Zúb.) Je bezradný s celou svojou učenosťou. (Urb.)


s, ss, sss cit. napodobňuje syčanie


š [vysl. i eš] neskl. str. hláska a písmeno: malé š, veľké Š

Morfologický analyzátor

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 20002. Viac informácií.

so p.
s


s, so predl s i vyj.
1. spojenosť, zlučovanie (vzťahy rovnoznačné s priraďovaním), styk s niekým, vzájomnú činnosť, vzájomnosť, op bez: swady byly su mezy diedinu Chotesow z Hlinikem, k tomv take z tiech dwuch diedin rychtarzi s wssiczku obczi (sa sporili) bytča 1484 kl; othninu Paulowu y z iemy bratry, kteru wladze (Peter), gest gemu, menowanemu Paulowy anebo bratrom geho dosti uczinil, aby gy mohel na orek y z iemy diatkamy poziwaty jelšava 1567; pozdraweny a z winssowanim wsseho dobreho pregice a zadagice od Pana Boha Wasseg Oppatrnosty, pane richtari ze wsseckau Wassau radau, tak yak sam sebe očová 1582; slyssal-ly swedek, že by se tenže Ian Vladar pochwalowal z instansowou djewkou v. čepčín 1659; wečera sladownikom, čuo robili pri mline wissniem osemnastom y s pomocniki žilina 1710
2. pripájanie veci, kt. tvorí obsah, súčasť ap. niečoho, op bez: (Pravenec) gemu y geho potomkom dobrowolne prodal ku dworu naweky zo wsselikymy užytky k tomu wystawku nadanymi l. trnovec 1569; sudy, ktere se privažeji z marcem, maji býti zečtene anebože do regestu poznamenane bojnice 1614 u2; hizbu kamennu, komoru a kuchinku spolu y z zahradkow poruczam predpowedenym dytkam mogym bratislava 1667 e; tabula marginata: rám z désku ks 1763; chalcedonica se rozmnoža w gari, kdis geg koren na stiri struki rozdelis a kazdu stranku zo zemow zanechanow presadis pr 18. st
o apexado: s krwj naplněna klobása cl 1777 krvavnica; zool žaba s korýtkom škľabka rybničná Anodonta mutabilis: w wode a na zemy prebiwagicj gsau: bobr, widra, krokagjcy žaba, s koritkem žaba koa 17. st
3. spôsob deja, ktorým sa niečo rieši, op bez: dokadz sie czlowiek brany s ortylem a s prawem, tehdy gesstie negest odpowiedal žk 1473; kasnyczka nech stogy s pokogem, dokud ditky me k rozumu prigdu bratislava 1667 e nech si ju nikto neberie; z jaku smertzu umár Kristus? Z krisovu smertzu mca 1750
ísť s Bohom v pokoji: prosim ťa, Myssko, gdy z Bohem domu, ga sem mlady blazen y ty gsy mlady blazen bratislava 1681 e
4. súčasnosť s nej. dejom, javom ap.: protoss geho (Dávida) Saul prenasledowat počal y wiedjl geho s prwnu priležitostu zmárnit prw 1780; s časmi hlbokú ranu bilo dostalo kresťanské náboženstwj bpr 1787
5. príčinu: tento (testament) na pamatku dytkam mim činym, a to s teg pričiny, aby po mogeg smrty mezy nimi roztržka nebyla anebo swar o statky, s tim spuosobem gednemu každemu synowy poručam žilina 1601; pan Andris Particar dal mne w Bistricy do meskeg kazne wsadyc s pricinu tu, ze sem pred 6 roki s njm skrze gedneho kozucha neczo mel b. bystrica 1614; S tym ponižene do gracie Vašej Vysoce urozenej Milosti se poručame k. podhradie 1726 lp
6. smerovanie al. polohu, povedľa, popri: Martinus Lepyess wye, že potok Krmnik dely chotar badynszky od prssyanszkiho hore s tim potokom, pak na yawor a ten yawor bol nedaleko od cesty prssyanskeg, s kterou cestou ydu na Wysočynu a stade do Kremnice štiavnička 1676
7. zreteľ: w tele sycze z bolestmy obtižena, ale pry czelem umysle a rozumu gsucze slobodne a s praweg wuly sweg tento testament aneb konecznu wuly mu czynym bratislava 1667 e

Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

od Antona Bernoláka z r. 1825. Viac informácií.
S
S
S. Gur
S. Gur
S_3
S
S_4
S

Paradigmy podstatných mien.

Viac informácií.
s
stredný rod, jednotné číslo, neúplná paradigma
1 (jedno) s
2 (bez) s
3 (k) s
4 (vidím) s
6 (o) s
7 (so) s
stredný rod, množné číslo, neúplná paradigma
1 (dve) s
2 (bez) s
3 (k) s
4 (vidím) s
6 (o) s
7 (so) s

š
stredný rod, jednotné číslo, neúplná paradigma
1 (jedno) š
2 (bez) š
3 (k) š
4 (vidím) š
6 (o) š
7 (so) š
stredný rod, množné číslo, neúplná paradigma
1 (dve) š
2 (bez) š
3 (k) š
4 (vidím) š
6 (o) š
7 (so) š

Vstup: Výstup: In English · Po slovensky