Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rozšafný príd.

1. márnotratný, márnivý, rozhadzovačný; svedčiaci o tom; r. staviteľ

2. zastaráv. prezieravý, rozvážny, opatrný; svedčiaci o tom: r. gazda; r-é gesto;

rozšafne prísl.;

rozšafnosť -i ž.

rozšafný -ná -né 2. st. -nejší príd.

márnotratný zbytočne, ľahkomyseľne míňajúci peniaze al. iné hodnoty; svedčiaci o takomto prístupe k majetku (op. sporivý) • nešetrný • márnivý: márnotratný, nešetrný syn premárnil celý otcovský majetok; viesť márnotratný, márnivý život • rozšafný • hovor. rozhadzovačný (ktorý rád a ľahkomyseľne míňa, obyč. peniaze): rozšafná, rozhadzovačná manželka • hýrivý (ktorý ľahkomyseľne utráca, obyč. na zábavu): márnotratné, hýrivé dcéry • hovor. zastar. trovný

opatrný ktorý dáva pozor, aby sa nestalo niečo nepriaznivé; svedčiaci o opatrnosti (op. neopatrný) • obozretný • ostražitý: opatrný, obozretný vodca; opatrné, ostražité pohyby divej zveri; byť opatrný, obozretný vo vzťahu k niekomu • bedlivý • bdelý • pozorný (ktorý dáva pozor, neprestajne sleduje niečo): bedlivý, pozorný strážca; bedlivé, pozorné zaobchádzanie s pacientom • hovor.: diplomatický • taktický (postupujúci premyslene, bez rizika): diplomatické, taktické vyčkávanie • pejor. opatrnícky (prepiato al. vypočítavo opatrný): opatrnícky postup, opatrnícke výhovorky • prezieravý • rozvážny • kniž. prozreteľný • zastaráv. rozšafný (spojený s rozvahou, s predvídaním budúcich následkov a pod.): prezieravý, rozvážny štátnik; prozreteľné, rozšafné konanie; rozšafný gazda • uvážlivý • zdržanlivý (spojený s rozumovou analýzou; neprejavujúci naplno svoje názory, city; op. unáhlený): uvážlivé, zdržanlivé výroky; uvážlivé, zdržanlivé správanie

prezieravý ktorý vopred všetko uváži, premyslí; ktorý má schopnosť odhadnúť dôsledky, budúcnosť svojho konania, rozhodnutia a pod. (o človeku); svedčiaci o tom (op. nepredvídavý, krátkozraký) • predvídavý • obozretný: prezieravý, obozretný politik • kniž. prozreteľný: bol to prezieravý, prozreteľný krok • kniž.: jasnovidný • jasnozraký • jasnozrivý (schopný jasne posudzovať) • expr. jasnovidecký: jasnovidný, jasnozraký, jasnozrivý stratég; má jasnovidecký pohľad na veci • bystrý • kniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): bystrý, bystrozraký pozorovateľ odhalil nástrahy • múdry • rozumný • rozvážny: múdry, rozumný štátnik; rozumná, rozvážna politika • zastar. rozšafný: rozšafný gazda

rozšafný 1. p. márnotratný 2. p. prezieravý

rozvážny prejavujúci rozvahu; svedčiaci o rozvahe • uvážlivý • zried. rozvážlivý • kniž. rozvažitý: uvážlivý, rozvážlivý otec; uvážlivý krok • prezieravý (majúci schopnosť zvážiť a predvídať veci, situácie a pod.) • zastaráv. rozšafný: prezieravý, rozšafný hospodár • rozumný: byť rozvážny, rozumný; rozvážne, rozumné správanie (op. bezhlavé, nerozvážne, nerozumné) • múdry: múdra, rozvážna reč • triezvy • chladnokrvný (bez emócií): triezvy, chladnokrvný politik; rozsudok oznámil chladnokrvným hlasom

rozšafný príd.

1. uvážene prezieravý, uvážlivý, rozvážny, rozumný: r. hospodár, správca, r-á gazdiná;

2. svedčiaci o rozvážnosti, rozumnosti, o uvážlivej prezieravosti: r. život, čin, r-é šafárenie;

rozšafne prísl.: správať sa r., r. hovoriť; vyzerať veľmi r.;

rozšafnosť, -ti ž. uvážlivá prezieravosť; rozvážnosť, múdrosť

rozšafný príd.
1. ktorý rád rozdáva, prajný, štedrý: Barz je rošafní, šitko bi rozdal cudzim luďom (Revúca); Ti si bol dicki rosšafní, ňikomu u tebä ňišt ňechíbälo (Prosné PB)
2. márnotratný, rozhadzovačný: Kín má peňäze, tag je veľmi rošafní (Kokava n. Rim. RS); To je rosšafná gazdziná, ňebuje madz ňišt (Prosné PB); Kebi nebóv mav takú roššafnú ženu, mohóv bit lepší zaperení (Červeník HLO)
F. je rošafnej, aňi kobe vole predau̯ (Kalinovo LUČ) - veľmi
3. prezieravý, rozvážny: Sused žďi uvážľivo konau̯, bou̯ to rošafňí hospodár (Králiky BB)

rozšafný príd
1. rozvážny, uvážlivý, rozumný, prezieravý: rač pobožnu a rozssaffnu tovarisskiny zaopatrity (LIPTOV 1692 E); z obce každoročne geden rozumny, rozssaffny, sudny a dobre zachowaly sused za perega na den s. Gyry (je) wiwoleny (TRENČÍN 1698); prudens: múdry, rozumny, opatrny, rozssaffny, zbehly (KS 1763); tobě potrebný gest mudrý a rozssaffný rjditel, abys pod geho spráwu po duchownj cestě bez prestánj tak běžel, bys nikdy se neubawil (MPS 1777); lépe gest, když wás rozssafný muž chwáli nežli tisýc giných (RPM 1795)
2. svedčiaci o rozumnosti, prezieravosti, rozvážnosti: rozssaffna opatrnost mudrich lidy winalezla, aby ty weczy, genž magj wečne trwaty, lystownim stwrzenym w pamet buduczy bily uwediene (TRENČÍN 1579); weliky Bůh Wssemohaucy, w gehožto rukach nepremoženych a w rozšafnem sprawowanj y nasse skutky odpočiwagj (SP 1696)
3. nešetrný, márnivý, rozhadzovačný: križ gest žena neporadna, neustupna, gazična, rosssafna mužowi dobremu (KT 1753); muže rozssafneho čerstwost mladosti hágy (PT 1778); -e prísl k 1: wirozumewssy negoswjcenegsse kniže žadost vherskeg zeme bedliwe a rozssaffne rozwažil a premislel v sebe (RUŽOMBEROK 1605); bzowi koreny u wine warenj a pitj mocne zenye wen wodnotedlnost, protož musj se s ni (!) rozssafne zachazeti (RN 17.-18. st) opatrne; za wssecku lasku dekugem winssugjce, aby P. Buh takeho čloweka W. Milostiam poukazal, kteri by ochotnegssie, rossawnegssie, strjzliwegssie ode mne powinost swogu konal (ROVŇANY 1755); gestly nekdy potrebno bude, aby nekterého tuhsség a twrdsség stráfali, nech to bywá rozssáfňe a bez nenáwisti (BlR 18. st); k 3: mezy ginimy nalezel (kráľ) gednoho marnotratnika, ktery rossafnie, roztopassnie žigice, zmarnil z duchodu kralowskeho deset tisic hriwen; tj roztopassnj richtary, ktery na buducj žiwenj swe nepamatowalj, rosssafnie žilj, hodowalj, rozkož tiela sweho prowadielj, richtarstwa zbawenj biwsse, nuzacj zustalj (KT 1753); -osť ž uvážlivá prezieravosť, rozvážnosť, múdrosť: yak weliký gest Pán náss, diwná moc geho, rozssaffnost y mudrost gest bez konce wssého (CC 1655); dawame mocz a wladu domino directori a hagčom, aby ony podle sweg rosaffnosti hory ohladly a kde za potrebne uznagu, tam zahagily (ZÁBORIE 1714); taktež k ovcam ma uradnik pilne dohledat a čo by pri majeroch neb salaši chybuvalo, to nech skrze rošafnost svu zavčasu zaopatri (KOŠECA 1718 E); Basiliusse za biskupa wiwolili, ktery z weliku rozssafnosti a opatrnosti cirkev bozi rjdil a sprawowal (VP 1764); nenazdáwag sa, že odginad tebe wolačo pricháza, ale od boskeg opatrnósti a rozssaffnosti (BlR 18. st)