rýľ m. i rylo s. strsl, zsl, miest. vsl
1. ručný nástroj s plochou kovovou časťou na rytie, kopanie a prerývanie zeme: Poriľuvau̯ rilom šetki hrátki (Hor. Lehota DK); Gazda museľi driou odňiesťi (opitých) chlapou šichňíkou a potom odňiesťi ríle (Sebechleby KRU); Daj sem tod ríl, že idem tú zahratku porilovat! (Roštár ROŽ); Rílom sa najprú zriluje vrchňia, melňejšia zem (Pukanec LVI); Idem pobrúsi_trocha ten ríl (Val. Belá PDZ); Naostri si ríl, ten choňňíg inádž ňepokopeš! (Brodzany TOP); Bez ríla sa v zahrade neobéjdeš (Trakovice HLO); Móžeš štichuvad z rílom od rúni (Hor. Orešany TRN); Ščera som kúpila noví ríl, budem burginu kopat (Vaďovce MYJ); Riluje śe z rilom (Bracovce MCH); rilo (Zvol. Slatina ZVO, Laskomerské BB, Novosad TRB); riľ (Dl. Lúka BAR)
L. lopatoví ríľ (Kaľamenová MAR), lopatoví ríl (Kmeťovo VRB) - druh rýľa s rovným ostrím
F. jih rozdvoji ľem riľ a motika (Dl. Lúka BAR) - do smrti (navždy) budú spolu
2. predná časť pysku ošípanej, rypák: Má za rilo tá svina! (Bobrovec LM); Ke_ca prasa zľe darilo a rilo moc, dávaľi mu dráto do rila (Brvnište PB); Fčela ho poščípala na rilo (V. Rovné BYT); Śviňa ma rilo, co z_ňim rije v źemi (Dl. Lúka BAR); Z rila, hvosta, ušoh a noškoch śe vari studzeňina (Spiš. Štvrtok LVO); rilo (Or. Biely Potok TRS, Bošáca TRČ); riľ (Dl. Lúka BAR)
F. dac (niekomu) do rila (Brvnište PB) - udrieť päsťou (obyč. do zubov) rýlik m. zdrob. expr. k 1: Mac kupila svojemu hlapcovi mali riľik (Spiš. Štvrtok LVO); rílik (Koniarovce TOP)