rôčik p. rok
rok m.
1. csl obdobie trvajúce obyč. 365 dní al. 12 mesiacov; isté časové obdobie vyznačujúce sa pevným začiatkom a koncom, sezóna: Druhá ňevesta mala na dva roke chlapca (Ábelová LUČ); Po svaďbe o ťižďeň muž mi šou̯ gu vojsku a buu̯ tam za pou̯druha roka (Závadka n. Hron. BRE); A už tode aňi ňebola, to už bolo na eno päď rokou po vojňe (V. Lom MK); Roki se tehá to pravo (Honce ROŽ); Us_son vidatá šťiriccaď na osmi rok (Nitr. Sučany PDZ); Začali zvoňiť (vo veľkonočnom období), zme bežali na potok umívať sa, abi zme boli celí rok čerství (Dubnica n. Váh. ILA); Naráz já son sa chicíl na kontrakt - tri metre od hona na šezd rokóf (Ružindol TRN); Na rok sa jednau̯ (Mokrý Háj SKA); Tu mi kozag zo šabľu ucau̯, na hu̯ave, ta som do roka chodziu̯ po špitaľoch, po lagroch (Vyš. Repaše LVO); Ja za pejdz roki bul na vojňe (Kalša KOŠ); Pridze veľike trapeňe a štiri roki trimac budze (Michaľany n. Tor. SAB)
L. Noví rok (V. Maňa VRB, Teplička n. Váh. ŽIL) - prvý deň kalendárneho roka, 1. január; Starí rok (Pečenice LVI) - posledný deň kalendárneho roka, 31. december; rog zatkom (Dlhá n. Or. DK) - budúci rok, v nasledujúcom roku; rok pretkom (Dlhá n. Or. DK) - pred rokom; pretim rok (Smižany SNV) - vlani, minulý, predchádzajúci rok; (pójdem) medzi roki (Čachtice NMV) - v čase od Vianoc do Nového roku; dobrí rok (Poniky BB, Trenč. Závada TRČ), dobrej rok (Čelovce MK), znameňitej rok (Čelovce MK), požehnaní calí rok (Gem. Poloma ROŽ), lepší rok (Obyce ZM), bohati rok (Brezina TRB) - úrodný, hojný rok, s prosperitou; rog na mak (Čelovce MK) - v ktorom je bohatá úroda maku; chudobní rok (Revúca), planší rok (Pribiš DK) psotní rok (Myslenice MOD) - neúrodný rok; mokrí rok (Revúca, Detva ZVO), moční rok (Siladice HLO) - časté daždivé obdobia počas roka; suchí rok (Revúčka REV, V. Bielice TOP), suchej rok (V. Lom MK) - obdobie roka bez žiaducich zrážok; rok po rok (Rim. Píla RS) - každým rokom; rok po rok (Prejta ILA) - počas viacerých rokov; z roka na rok (Žarnovica NB, Krivá DK), to išlo z roka na rok (Vyš. Slavkov LVO), každí bohovití rok (Prochot NB) - každoročne; co rok - co rok (Fintice PRE) - stále viac, od jedného roka k druhému; do roka (Malachov BB), od rog do roka (Dačov Lom KRU), od roka do roka (Lukáčovce HLO), čuo je rog dľhí (Žaškov DK), ako je rog dlhí (Ležiachov MAR), jag je rog dúhí (Bernolákovo BRA) - nepretržite počas celého roka, po celý rok; od roka do roka (Hnilec SNV) - do nasledujúceho roka, do budúcej úrody; v roku (Medzibrod BRE); do roka a do dňa (Podkonice BB), o_teraz na rok (Hrabušice SNV), po roku aj po dňi (Záh. Bystrica BRA) - v rovnakom čase o rok, presne o rok; glhé roki (Socovce MAR), dlkšie roke (Prenčov BŠ), dluhe roki (Nov. Huta SNV), veľkiä roki (Hrlica REV), roki rokúce (Lapáš NIT), roki a roki (Záh. Bystrica BRA) - veľmi dlho; od rokó (Rat. Bystré REV) - odnepamäti; poslenníh rokoch (Trenč. Závada TRČ) - v nedávnej minulosti; paru roki (Brezina TRB, Rozhanovce KOŠ) - niekoľko rokov, dlhšie obdobie; cirkevní rok (Návojovce TOP) - cirk. obdobie 12 mesiacov začínajúce sa 1. adventnou nedeľou pred Vianocami; pasťierski rok (Hruštín NÁM), pastírskí rok (Čataj MOD) - sezóna pasenia (obyč. na holiach) od konca apríla, resp. od Žofie al. od Urbana (polovica mája) do Matky Božej (8. septembra) al. do Ondreja (30. nov.); mľinárski rok (Tvrdošín TRS) - od Mateja do Mateja (24. apríla); gazdovskí rok (Krásna Hôrka TRS), gazdouski rok (Čičava VRN) - od Jozefa (19. 3.) do Všechsvätých (1. 11.), keď sedliak pracuje na poli; sluhovskí rok (Krivá DK) - od Všechsvätých (1. 11.); bačovski novi rok (Brezina TRB) - obdobie od februára do 26. októbra (na Demetra, Mitra), keď pastieri odchádzajú od baču
F. rá_za uherskí rok (Kuchyňa MAL), ra_za ruski rok (Sobrance) - (veľmi) zriedkavo; ja uš tam ňe ňeśka, ja uš tam roki (Sobrance) - už veľmi dlho; akí rog na fčeli, takí na ofce (Zázrivá DK) - prírodné podmienky vplývajú rovnako na znášku a dojivosť; žatva i Hodi iba raz do roka bívajú (Krivá DK) - blahobyt, hojnosť al. dostatok je výnimočným javom; boľi roki, keď nám rospínalo boki (Krivá DK) - a) boli sme pri sile b) o starých dobrých časoch; do roka proroka (Slepčany ZM) - žičenie, aby sa novomanželom narodilo dieťa do roka; rog rokoj ňe brat (Trhovište MCH) - nič sa nemá presúvať do nasledujúceho roku; teraz sa akiesi malie roki (Chlebnice DK) - zdanlivo rýchlejšie ubieha čas; koňa po mesiaci, ženu po rokoch chvaľ (Zázrivá DK) - neunáhli sa v hodnotení, v pochvale; akí rok Pán Boh daľi (Dúbravy ZVO) - ako sa vydarilo počasie; toľko aňi do roka dňí (Žaškov DK), bolo jih jako do roka ňňí (Bošáca TRČ) - veľmi veľa, mnoho; v jenném roce aj dva razi zlahla (Bošáca TRČ) - (o žene) veľmi často rodila; nigdo neví rok (Lukáčovce HLO) - nik nevie, kedy zomrie; rog ma dluhi skok (Vranov) - je to veľa času; roki idú jak voda (Lukáčovce HLO), roki uťekajú jag voda (Súlovce TOP) - veľmi rýchlo sa míňa čas; koj na Noví rog jesno, tag je f stodolách tesno (Šivetice REV) - jasné počasie na Nový rok predpovedá dobrú úrodu; ako na Noví rok, tak po celí rok (Tvrdošín TRS) - podľa prvého dňa v roku sa usudzuje, aké budú ďalšie dni; na Noví rok o sľepačí krok, na Tri kráľe o krok dáľej, na Hromňice o hoďinu více (Krásna Hôrka TRS) - od začiatku roka sa postupne predlžuje svetlá časť dňa; ňech pánboch požehná, abi ho bolo na rog vác (Tesáre TOP) - prípitok vínom
2. letopočet: Čil píšeme ťisídzďeveťstoseďenďesiati šiesti rok (Návojovce TOP); To bolo hádan tag voľáko f päďesiatom roku (V. Lom MK); Kotorsi rog zmo boľi sviňi zabíjäťi (Kokava n. Rim. RS); Já som mlačá, ón je narodení štrnástén roku a já dvaccátém prvém (Trenč. Závada TRČ); Ja ňeviem si to rospamatac, kerém roku to bolo (Podmanín PB); Pošol mi muž na vojnu f petnastim roku (Slatvina SNV); Na hradze bíval napísaní rok (Bošáca TRČ)
L. roku Pána (Bošáca TRČ) - zastar. formula pri uvádzaní letopočtu, (vykonané, zapísané, vyrobené ap.) v roku; zme v jednom roku roďení (Ležiachov MAR) - o vrstovníkoch, rovesníkoch
F. to bolo ešte roku Pána (Zvončín TRN) - veľmi dávno
3. iba mn. č. obdobie vyznačujúce sa niečím, časy: Móžeš pomatat, sa velice hovorívalo tíh rokoch, práj židovki sa krestanskéj krvi kúpú (Trenč. Závada TRČ); Lebo tedi boli pravda také šelijaké roki (Hor. Poruba ILA)
L. tašké roki (Blatné MOD), psotné roki (Myslenice MOD) - obdobie vyznačujúce sa nedostatkom životných potrieb; za mojih mladíh rokou (Detva ZVO), za našíh mladíh rokou (Stankovany RUŽ) - v mladosti; na starie roki (Medvedzie TRS) - v starobe; dziefčenske roki (Spiš. Tomášovce SNV) - obdobie dievoctva
F. s hojnima rokami naj vaz Boch požehna (Jenkovce SOB) - žičenie, prianie dlhého veku
4. csl miera pri určovaní veku: Mala som pätnásti rok, takuo chúďa! (Slovany MAR); Ja̋ som bou̯ potom o_desiateho roku na salaši pri ouca̋ch (Hubová RUŽ); Ja mán švagra hino hore, tí už maju ďeveďesiad na štvrtí rok, to sa už najstarší (M. Lehota NB); Kotrem roku sä nám vidá? (Gem. Poloma ROŽ); Vnug mau̯ na treťí rok (Bátovce LVI); Že son sa štrnástih rokoch skurvela, hromi-bleski, treski-pleski sipali sa na mna (Trenč. Závada TRČ); Já som o_trinásťi rokou̯ višla ze školi a hňeď ma moji roďičié poslali na majjér (Dol. Poruba ILA); Roki sa u ďievki ňerátaľi, išlo o krv, jakej krvi bola, ríchlej ľebo ňeskorej (Stráňavy ŽIL); A som ňemal eśči aňi ośomnaz roki a už bula asentirka na totih mladich (Žehra SNV); O_dvanadz rokoch som spal vov maštaľňi pri statkoch, dze buľi štiri koňe, tri hačori a šedzem rohate (Myslava KOŠ); Buľi jedna baba, co može do sto roki maľi, ked umarľi (Petrovany PRE); Do štirioh rokoh dzeciska nośiľi ľem vigan (Parchovany TRB); Išlo mi na šternasti rok (Sečovce TRB)
L. meru rokó (Teplý Vrch RS) - 40 rokov; má už dávné roki (Kľúčové TRČ) - zried. má veľa rokov; má svoje roki (Brodské SKA), je v rokoch (Rim. Píla RS), ma svojo roki (Rim. Píla RS), má své roki (Trenč. Závada TRČ) - je dospelý v zrelom veku; na naše roki (též už dos pomatáme) (Trenč. Závada TRČ), na jeho roki (Kňažia DK) - s ohľadom na (náš, jeho) vek; to sa v jedňih rokách (Ležiachov MAR), tí sa ťieš f tíh rokách (Ďanová MAR) - sú vrstovníci
F. čäsom každí príďe do rokou (Vyš. Kubín DK) - zostarneme všetci; (na jaro) roki mi dochádzajú (Brodské SKA) - mám narodeniny; (kebi človek mohel, aľe čo keď) idú roki (Čičmany ŽIL), roke počnú dochoďiťi (Čelovce MK), roki śe miňaju (Vranov) - starneme, roky nám pribúdajú; prišli im večie roki (Lomná NÁM), došli ím roki (Jablonové MAL) - dospeli (o deťoch); pocťiví je jäko kohúd v siedmom roku (Podbiel TRS) - o prelietavom, nevernom mužovi
5. obyč. mn. č. ročný prírastok kmeňa viditeľný na zrezanom pni stromu, letokruh, letá: Roke v dreve sa ňesmeľi prepíľeť pozdĺš (Pukanec LVI); Na zrezanim strome vidno roki (Dl. Lúka BAR); roki (Hor. Mariková PB, Lamač BRA)
6. školský stupeň, kt. navštevujú počas 1 roka žiaci al. študenti rovnakého veku; žiaci al. študenti tohto stupňa: Pár rokí školi madarskéj son vichodél a bolo (Trenč. Závada TRČ) rôčik m. zdrob. expr. k 1 - 4: Ja̋ som v ňemocňici ešťe ňebola a osemďesa̋ti ruočig mi otkapňe (Párnica DK); Pekňích pár ruočkou sa minulo, čo Jano oďišiou̯ do Ameriki (Králiky BB); Keď dva ročki si vislúžim, za žeňičku si hu vezňem (Mýtna N. Ves TOP); So_mal ďesaď ročko_ftedi, pol Žilini zhorelo (Riečnica KNM); Ja na to pamatám, už ja mám koľko ruočkuov (Súľov BYT); Radňej pujdzem za dva ročki bojovac (Vyš. Remety SOB); A na teraz ročeg už jih budze trojo (Krivany SAB); Ukaž na paľčikou, keľo maž ročki! (Bracovce MCH)