priečinok -nka m.
1. zásuvka (význ. 1): p. stola
2. oddelené miesto v zásuvke stola, v skrini, ap.: p. na ceruzky
3. schránka na ukladanie pošty na pošt. úrade
4. záčin, priečin: p. v sypárni
priečinok -nka/-nku pl. N -nky m.
priečinok 1. schránka na ukladanie pošty na poštovom úrade • priehradka: uložiť zásielku v poštovom priečinku, v poštovej priehradke • box
2. p. zásuvka 3. p. záčin
záčin miesto v stodole na uskladňovanie obilia, sena a pod.: zhadzovať obilie z voza do záčina • záčinok • priečin • priečinok: usušený krm uložili do priečina; priečinok v sypárni je plný kukurice • záprava (miesto aj na umiestnenie dobytka): úroda, statok je v zápravách
zásuvka zasúvacia priehradka: stôl so zásuvkami • priečinok: vložiť doklady do priečinka • hovor. šuplík • zastaráv. fijok • hovor. zastar.: šupládňa • šuplódňa
priečinok, -nka/-nku m.
1. vyťahovacia súčiastka niektorých druhov nábytku, zásuvka: p. stola, v stole, v skrini; drevený, železný, horný, dolný, tajný p.;
2. ohradené miesto, ohrada, priečin: p. v sypárni;
3. priestor medzi dvoma priečkami v skrini: skriňa s p-ami;
4. pošt. schránka na ukladanie pošty na poštovom úrade: poštový p. 304;
priečinkový príd.: p-á literatúra, p-é verše ležiace v zásuvke; ktoré sa nečítajú
príčinek p. priečinok
priečinok (príčinek) m. 1. strsl, zsl, zried. vsl priehradka (obyč. drevená) oddeľujúca istý priestor; tento priestor a. v kuse nábytku (truhlici, skrini, súseku a pod.): Truhla na hábi drevená, priečinog malí bou̯, tam zme dávaľi stuški (Kraľovany DK); Za plní priečinog nulovej múki zme minuľi na koláče (St. Hory BB); Štog mávau̯ tri-šťiri priečinke, na každú múku ekstra (Pukanec LVI); Na voze mal truhelnák, ten mal také priečinki, a tam také jabľká, tam také (Rajec ŽIL); F každém priéčinku bola inakšá poživeň (Bošáca TRČ); V izbétke bola stravná truhla, bola rozdzelená na štiri príčinki (Slov. Grob MOD); pričinek (Solivar PRE) b. v miestnosti al. hospodárskej stavbe (sypárni, stodole a pod.), oddelenie: Snope rospusťiľi a tej povriesla pometaľi nabog do priečinka (Čelovce MK); Štrich som omiétel, vičistil, do prvého priéčinka sa dá žito, do druhého sa bude sipad jačmen (Dol. Súča TRČ); príčinek (Čataj MOD) 2. miest. strsl i zsl zasúvacia priehradka (stola, skrine a pod.), zásuvka: Ze spodňieho priečinku mi viber sveťer a horňí priečineg mi ceľí podaj sem (Čičmany ŽIL); Do príčinku sa dávali peňáze (Chocholná TRČ); priečinok (Pečenice LVI) priečinček m. zdrob. expr. k 1: priečinček (Važec LM)
priečinok [-ie-, -í-] m 1. oddelené miesto v truhlici, v zásuvke stola ap., priehradka: tam w pryczynku lyzicze strieberne 2 (s. l. 1597); na horneg siparny dwa sudy, gedna strowna truhla z priczinky (BOBROVNÍK 1701); na hornich powalgech sstrich stary weliky z brwen, u ktereho su try pričinky (s. l. 1704); štoček na try priečinky strowny (BYSTRIČKA 1725); policza na try priecšinke (PUKANEC 1773); na obidwuch stranach nalezali se priečinky na winatia suce w tegto skatuly (PONIKY 1786) zásuvky 2. záčin, priečin: tu sena wycze neny krome cztyry pryczynky (BÁNOVCE n. B. 1644); (v stodole) z obuch stran priczinki pre zbozge z plewinczy (PODHRADIE 1717)