Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

preukázať -že -žu dok.

1. dať najavo, prejaviť: p. lásku, statočnosť, schopnosti

2. urobiť, vykonať v niečí prospech: p. niekomu službu, dobrodenie;

nedok. preukazovať

// preukázať sa

1. dokladom dokázať totožnosť, legitimovať sa: p. sa občianskym preukazom

2. ukázať sa (význ. 4): p. sa svojím umením;

nedok. preukazovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
preukázať ‑že ‑žu ‑zal dok.; preukázať sa

preukázať -káže -kážu preukáž! -kázal -kážuc -kázaný -kázanie dok.


preukázať sa -káže sa -kážu sa preukáž sa! -kázal sa -kážuc sa -kázaný -kázanie sa dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dokázať 1. doložiť dôkazmi • podať dôkaz (o niečom): dokázal svoju nevinu; podal dôkaz o svojej nevinepotvrdiť dotvrdiť dosvedčiť (dokázať svedectvom): potvrdil, dotvrdil, že vraha videl; dosvedčil pred súdom jeho totožnosťkniž. osvedčiťzastar. stvrdiť: pravdivosť vyhlásenia osvedčili, stvrdili všetci prítomnídokumentovať (dokázať pomocou písomných dokladov): dokumentovať rast životnej úrovne grafmipreukázať demonštrovať manifestovať (ukázaním na niečo): už dávno preukázal, demonštroval svoju odvahuvyvodiť dedukovať (dokázať dedukciou): vyvodil, dedukoval pravdivosť výroku

2. p. vedieť 3, vládať1


prejaviť dať viditeľne navonok výraz istého citu, postoja atď. • dať najavo ukázať preukázať: prejaviť, dať najavo úctu starším; prejaviť, ukázať, preukázať lásku deťom, blížnymvzdať: vzdať vďaku Bohu; vzdať poctu, chválu niekomuvyjadriť vysloviť (slovne): vyjadrili, vyslovili radosť, spokojnosť nad naším postupommanifestovať (verejne prejaviť): manifestovať odpor k vojneosvedčiť dokázať (prejaviť ako dôkaz): osvedčiť niečo pred súdom; činom mu dokázal oddanosťkniž.: vypuknúťexpr. vybuchnúť (prudko prejaviť): obecenstvo vypuklo, vybuchlo v jasot; hneď vybuchne v plač


prejaviť sa stať sa navonok viditeľným, pozorovateľným • vyjsť najavo ukázať sa: pravda sa napokon prejavila, vyšla najavo; náš nesúhlas sa čoskoro prejaví, ukážepreukázať sa: Teraz sa preukážte, čo viete!predstaviť sa (verejne sa ukázať): napokon sa museli všetci predstaviťprezentovať sa: prezentovať sa maľbamiodb. manifestovať sa: choroba sa manifestovala horúčkouodzrkadliť sa odraziť sa (o citoch, prejavoch): v očiach sa mu odzrkadlila, odrazila nenávisťzjaviť sa objaviť sa: na tvári sa zjaví, objaví únava, príznak chorobyiron. vyznamenať sahovor. vycajchnovať sahovor. expr. vyfarbiť sa (záporne sa prejaviť) • expr. vybuchnúť explodovať vypuknúť (prudko sa prejaviť; o citoch, prejavoch): zlosť v ňom vybuchla, vypukla s celou silou


preukázať sa 1. hodnoverným dokladom dokázať svoju totožnosť • legitimovať sa: preukázať sa, legitimovať sa občianskym preukazom

2. p. prejaviť sa, ukázať sa 2


ukázať sa 1. stať sa zrazu viditeľným • zjaviť sa objaviť sa: na tvári sa ukázali, zjavili rozpaky; vo dverách sa ukázala, objavila postava otcavyjsťzried. vysvitnúť (o nebeských telesách) • hovor. vykuknúť (náhle, sčasti): z oblakov o chvíľu vykukne slnkoexpr. vyrojiť sa (ukázať sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdyhovor. vyskočiť (náhle sa ukázať): vyskočili mu slzy do očímihnúť sa (nakrátko): v obloku sa mihla tvárexpr. vystrčiť sa (nakrátko) • blysnúť sa blysknúť sa: v očiach (sa) blys(k)ol strachexpr.: preblesknúť preblesnúť preblysknúť preblysnúť (nakrátko, prechodne sa ukázať): na tvári prebles(k)ol úsmev; pred očami mu preblys(k)ol známy obrazpreletieť prebehnúť prelietnuť: okolo úst preletel, prebehol úsmevpredstaviť sa: v duchu sa mu predstavil známy obraz

p. aj vyskytnúť sa

2. stať sa známym na verejnosti • vyjsť najavo vyjaviť sa: pravda sa napokon ukáže, vyjaví, vyjde najavovysvitnúť (neos. stať sa jasným, očividným): vysvitlo, že sa poznajúprejaviť sa preukázať sa: prejavil sa, preukázal sa ako zbabelecodhaliť sa: pravda sa odhalila v pravom svetleiron. vyznamenať sahovor. iron. vycajchnovať sahovor. expr. vyfarbiť sa (stať sa známym): Ale si sa zasa svojimi rečami vyznamenal, vycajchnoval, vyfarbil!expr. vykľuť sa (časom sa ukázať): vykľul sa z neho podvodníkosvedčiť sa (ukázať sa ako vhodný, dobrý): prostriedok sa osvedčilkniž. prezentovať sa: prezentovať sa svojím hudobným dielom

3. upozorniť niečím na seba; vytŕčavo, navonok sa prejaviť • predviesť sa (obyč. pejor.): chcú sa ukázať, predviesť, akí sú bohatípredstaviť sa: usiluje sa predstaviť v najlepšom svetlepochváliť sa popýšiť sa (vyjadriť chválu o sebe; nemá obyč. pejor. príznak): pochválili sa, popýšili sa peknou úrodou jabĺkhovor. expr. vytiahnuť sa (pochváliť sa svojou prevahou nad niekým, niečím): rád sa pred dievčencami vytiahneexpr. vytasiť sa: vytasil sa s platným potvrdenímhovor. expr. vycapiť sa: Ale si sa vycapil!expr.: blysnúť sa blysknúť sa: blysla sa vedomosťamihovor. švihnúť sa


ukázať 1. gestom upozorniť na niekoho, niečo: ukázal rukou na prichádzajúcich, na dom oprotioznačiť: označil vinníka prstomudať (určiť pohybom, hlasom a pod., ako sa má niečo konať): treba udať smer pochodu; udať paličkou povel, aby hráči začali hraťzastar. al. nár. pokázať (Sládkovič, Botto)naznačiť (náznakom upozorniť): naznačil mu, aby mlčal

2. umožniť niekomu pozretie niečoho, dať vidieť: Ukážeš nám svoju zbierku?poukazovať (viac vecí al. postupne): poukazovať návšteve celý dompredviesť (názorne): na výstave predvedú nové modely počítačovpredstaviť (verejne): predstaviť diela mladých umelcovpopredstavovať (postupne al. viac vecí, osôb): popredstavovať všetky exponátyprezentovať: výstava prezentuje súčasné umeniedemonštrovať (názorne): demonštroval teóriu na príkladepredložiť (položiť pred niekoho, obyč. pri úradnom vybavovaní): predložte účet, povolenie, zoznam, občiansky preukazpodať: podať výklad o histórii obrazu

3. vystúpiť so svojimi myšlienkami, citmi, názormi a pod. zo svojho súkromia • dať najavo prejaviť preukázať: nevie ukázať, dať najavo radosť, lásku; (pre)ukázal ochotu zmieriť samanifestovať (verejne): umelec manifestuje svoju oddanosť vlastizobraziť znázorniť (názorne, umelecky): v románe zobrazil, znázornil nedávne udalostivyjadriť vysloviť (slovne): vyjadrili, vyslovili nám vďaku, uznanie

4. doložiť presvedčivým dôkazom, podať svedectvo o niečom • podať dôkaz dokázať dosvedčiť: Ukážte, dokážte, akí ste dobrí hokejisti!; podal dôkaz o svojej nevine, dosvedčil svoju nevinu

5. p. upozorniť


vyjadriť sa dať najavo svoj názor, zaujať stanovisko, postoj • vysloviť sa: vie sa vždy vhodne vyjadriť, vysloviťzastaráv. vyjaviť sa: vyjavil sa ako odporcaprejaviť sa preukázať sa ukázať sa (rečou): v reči sa prejavil ako vlastenec; preukázať sa, ukázať sa ako gavalierhovor. expr. vysomáriť sa: keby sa už konečne vysomárili, čo si mysliaexpr. vyrukovať: až na schôdzke vyrukoval, že o veci vedelzastaráv. osvedčiť sa: nech sa osvedčí, či vravím pravdu


zaznačiť 1. písmom al. iným znakom zachytiť • zaznamenať: zaznačiť si, zaznamenať si poznámky z prednáškyzapísať vpísať (písmom): zapíš si všetko presnezachytiť (na papier a pod.): nestačil zachytiť všetko, čo počulpoznačiť poznamenať (obyč. stručne): údaj si poznačím, poznamenám do kalendárazaregistrovať registrovať (do registra, do zoznamu): účastníkov už zaregistrovaliadmin. zaevidovať (urobiť záznam o niečom, dať do zoznamu): nábytok zaevidovalizakresliť (zaznačiť nakreslením): pokles výroby zakresliť na graftech. indikovať (zaznačiť indikátorom) • označiť začiarknuť zaškrtnúť (značkou, čiarkou, škrtom označkovať): označiť, začiarknuť si deň návštevy

2. publ. prejaviť navonok • publ. zaznamenať: športovec zaznačil, zaznamenal víťazstvoukázať preukázať dosiahnuť: ukázali, preukázali vzostup formy; dosiahli ďalší úspech

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

preukázať, -že, -žu dok.

1. (čo komu) prejaviť, ukázať: p. niekomu lásku, vernosť; p. niekomu poctu; preukázal mu dôveru (Tomašč.); Dobrému človeku každý preukáže úctu. (Jes-á)

2. (čo komu) urobiť, vykonať niečo v prospech niekoho: p. niekomu službu; preukázané milosrdenstvo (Heč.);

3. zried. (čo i so spoj. že) podať dôkaz o niečom, dokázať niečo: Veď ja preukážem to, čo ani jedna nepreukázala. (Dobš.) (Lastár) preukázal, že je zeman. (Kal.);

nedok. preukazovať, -uje, -ujú

|| preukázať sa

1. (čím i bezpredm.) hodnovernými dokladmi dokázať svoju totožnosť, legitimovať sa: p. sa občianskym preukazom;

2. (v čom, čím) vykonať niečo na dôkaz niečoho, vykázať sa, ukázať sa: Musíme sa v kuchárskom umení preukázať. (Tim.);

nedok. preukazovať sa

preukázať dok.
1. dať najavo, prejaviť: Velkú neuctu mu preukázali, koj psíka zo stóka ló zdúrili (Ratková REV); čest preukázat (Lukáčovce HLO)
L. preukázat poslennú počesnosť (Bošáca TRČ) - zúčastniť sa na pohrebe
2. urobiť, vykonať v niečí prospech: Tomu gróf poľe darovau̯, ľebo mu preuka̋zau̯ akiesi veľmi dobrie službi (Osádka DK); Ja̋ so_mu už velé dobrodena̋ preuka̋zal (Kameňany REV); Málo dosul preukázal milosrnních skutkóv (Bošáca TRČ); Mie ste už hrubú službu preukázali (Záh. Bystrica BRA)
3. predviesť, predstaviť, ukázať: Prosiu̯ bich vás, bi ste išli se mnú, bi sem vás moheu̯ preukázat svojému pánovi (Záh. Bystrica BRA); Kebi som jim preukazal cali chotar, ta to krasota! (Fintice PRE)


preukázať sa dok.
1. predložiť (doklad) na dôkaz nejakej skutočnosti (totožnosti, nároku a pod.), vykázať sa: Rovášig zme dali majitelovi, abi sa mohou̯ preukázat, ket prišieu̯ po súkno (Pribylina LM); Šim se ím preuka̋žeš? (Revúca); Móžme sa preukázat, ti pracovné zeznami máme (Trenč. Závada TRČ); Preuká_sa aj ti z volačím! (Lukáčovce HLO)
2. osobne sa ukázať, predviesť sa: Mladí zaď aj starejší dovedú mladuchu preukázať sa roďičom (Žaškov DK); Kot chce naši Jutku, nak sä k nán príďe preuka̋zaťi! (Kokava n. Rim. RS)

preukázať [pre-; pro-] dk
1. čo komu, proti komu prejaviť, dať najavo niečo: werym ze thv krestyanskv laskv proukazete, W. M., proty ney y mne (DIVIAKY 1595); p. Majthényi lasku tu proty mne preukazala (NOVÁKY 1741)
2. čo urobiť, vykonať niečo v prospech niekoho: uradnik (porkolábovi) w potrebnich weczach assistentiu y pomocz datj a proukazatj wedet bude (TRENČÍN 1716); byskup, když nemecku zem hlad obkličyl, welku dobrotywost w zbozym lydu nuznemu preukazal (MC 18. st)
3. čo podať dôkaz o niečom, dokázať: Cato wždycky swu newinnost preukazal (MC 18. st)
F. ja sama bich vám bila do oka preukázala, že jako ňé včecko, čo bliští sa, zlato jest (BR 1785) presvedčila vás o tom
4. čo dať vidieť, ukázať niečo: (tovariš) ssati mnjske, plast a gine oblečenj proukaže (CA 1681); wogák hlawu stal a za wlasi uchopenú wssem preukázal (PT 1778); preukazovať ndk k 1: napominala a prosila gsem ho, abi tu sinowsku naklonnost ke mne a proty mne proukazowal (KRUPINA 1691); testificor nostram amicitiam: mezy nama pratelstwi preukazugem (KS 1763); k 2: pozorugicze na werne služby kuchara, ktere posawad proukazowal, chalupu gemu conferugem (RADOLA 1726); wssecký údi ginssé, které su pohnúté, aby službu obrazenému údu preukazowali (BlR 18. st); k 3: ty skutky, které pred očima gegich činjl, dostj patrne proukazowaly ho synem Božim (MP 1718); poznamenane role, ktere familia Bohusovska mestecžku do zalohu na šest rokuw, gako contracty proukazugu, cedovala (P. ĽUPČA 1787); k 4: demonstro: preukazugem, ukazugem (KS 1763); yá, syn pánnénsky, preukazugem ruki swe prewrtané (BlR 18. st); preukázať sa dk
1. v čom ukázať sa, objaviť sa: (diabol) se preukázal w spúsobe ochizdného a černýho chlapce (VP 1764); blahoslawenému Vincenciovi dyábel proukázal se w twárnosty čteneho starcze (PeP 1770)
2. prejaviť sa navonok, zachovať sa: gestliby nektery chudobny tak zlobywym se preukazal, takoweho do kasstiela dowedu (KOŠECA 1746); ten mladenec marnostratny proukazal se (CDu 18. st)
3. neos vyjsť najavo: uspokojen jest mytny, když proukaže se, že opravdivý obyvatel jest mestečka (DUBNICA n. V. 1745 LP); mezitym ale, aby se proukazalo, že noc gest nepritelkina čloweku, mluwi pismo (SJ 18. st); preukazovať sa ndk k 1: Caligulo swych bohuw rucho na sobe wzal, w kterem guž gako panna, guž gako žena se preukazowal (MC 18. st); Buch nagzufanliwégssym hrjssnjkom pri smrti se preukazuge (BlR 18. st); k 2: Gežiss tym negmekčegssim cerwickom biti se proukazuge (MS 1758); k 3: gistotne žiwobita nebespečenstwy sa preukazovalo (NJ 1786-88)

preukázať preukázať

Zvukové nahrávky niektorých slov

preukázať: →speex →vorbis
aby nám preukázal službu pour nous rendre service
a ktorý mu preukázal et qui lui avait rendu
ktorú som vám preukázal que je vous ai rendu
lepšie posúdiť a preukázať mieux évaluer et démontrer
proti korupcii a preukázať contre la corruption et démontrer
ráz, aby nám preukázal fois pour nous rendre
údajov by mali preukázať des données devraient démontrer
však môže preukázať peut toutefois déjà démontrer
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu