Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prúd -u m.

1. prudký tok vody, tekutiny; množstvo prudko tečúcej vody, tekutiny: rieka má silný p.; voda tiekla p-om po uliciach; p. strhol plavca, stavbu; krv tiekla p-om; p-y sĺz;

pren. víno tieklo p-om veľa sa pilo; geogr. Golfský p.

2. množstvo pohybujúce sa súvisle jedným smerom: p. manifestantov, vozidiel; p. vzduchu, svetla;

pren. p. slov, myšlienok; fyz. elektrický p., striedavý, jednosmerný p.; fon. výdychový p.

3. sled, beh, postup: p. dejín; niečo je v plnom p-e prebieha

4. polit., filoz., umel. smer, hnutie: nové myšlienkové p-y

5. prameň (význ. 3): p. vlasov

● plávať, ísť s p-om prispôsobovať sa; plávať, ísť proti p-u stavať sa proti všeob. mienke;

prúdový príd.: p. spôsob stavania, p-á výroba s plynulým nadväzovaním úkonov; p. motor;

prúdik -a m. zdrob.

prúd -du pl. N -dy m.

dav veľké množstvo ľudí v neusporiadanom útvare • zástup: nedozerné davy, zástupy • húf: húfy divákov na štadióne • masa: masy obyvateľstva • prúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd demonštrantov • expr.: hromada • kopa • hŕba • kŕdeľ: hromada, kopa, hŕba, kŕdeľ detí • záľaha • záplava: záľaha, záplava vojakov • procesia (množstvo ľudí idúcich za sebou): procesia výletníkov • armáda: armáda štrajkujúcich pred bránami závodu • hovor. expr.: rákoš: rákoš žiakov na školskom dvore • hrúza: hrúza ľudí • expr., obyč. pejor. tlupa • hovor. fúra: fúra ľudí • subšt.: spústa • kopec

elektrina energia vyvolaná vzájomným pôsobením a pohybom častíc hmoty • hovor. elektrika: prístroj poháňaný elektrinou, elektrikou • hovor. prúd: vypnúť prúd • slang. šťava

kolóna 1. pochodový tvar vojska • prúd: kolóny, prúdy vojenských áut

2. p. rad¹ 1

prameň 1. prirodzené vyvieranie vody al. inej kvapaliny na povrch • žriedlo: minerálny, horúci prameň, minerálne, horúce žriedlo • studnička • studienka (povrchový prameň obyč. upravený na naberanie vody): napiť sa zo studničky, zo studienky • vyvieračka (krasový prameň) • teplica (termálny prameň): liečivá teplica • geol. termy (teplé pramene)

2. zoskupenie vláken al. iných jednotlivých, obyč. dlhých a tenkých častí niečoho • pradeno • prúd: prameň, pradeno, prúd vlasov • zväzok: zväzok prútov • zried. vojka (Figuli)

3. p. pôvod 1, zdroj, základ 3, zásobáreň 4. p. spis 1 5. p. začiatok

prúd 1. pohyb vody, tekutiny • tok: rieka má tichý prúd, tok • cícerok • expr.: cíček • crk • cvrk (slabý prúd tekutiny): cícerok potu, sĺz, crk mlieka

2. p. dav, zástup 1, kolóna 1 3. p. smer 1 4. p. sled 1 5. p. prameň 2 6. p. elektrina

sled 1. súvislý, neprerušovaný rad • postup: sled, postup prác, udalostí • prúd: prúd myšlienok • poradie: dodržiavať poradie • postupnosť: časová postupnosť

2. p. stopa 2

smer 1. zameranie, zacielenie niečoho, čo sa vyvíja: jeho život dostal nový smer • ráz • charakter • povaha (súhrn príznačných vlastností): školy technického rázu, charakteru • trend (celkový smer vývinu): svetový trend • kurz (vopred určený smer): politický kurz • orientácia: kultúrna orientácia • prúd: nové myšlienkové prúdy

2. myslená čiara k istému objektu: postupovať stále tým istým smerom • strana (priestor ležiaci v istom smere): rozpŕchli sa na všetky strany • expr. ďah: Ktorým ďahom pôjdeme? • kurz: kurz lietadla

3. p. sloh 1

zástup 1. zoradená skupina jednotlivcov za sebou: vojaci išli v zástupe • hovor. šor: stáť v šore • hovor. front: front na vstupenky • rad (skupina jednotlivcov al. vecí zoradená v línii vedľa seba al. za sebou): rad cvičencov • poradie (zaradenie v istom slede za sebou): postaviť sa mimo poradia • prúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd manifestantov • expr. procesia: procesia výletníkov

2. veľké neusporiadané množstvo ľudí • dav: zástup, dav demonštrantov; dav vtrhol do budovy • masa: masy pochodujú mestom • húf: húf detí • expr.: kopa • kopec • hromada: na zápas prišla kopa, hromada divákov • expr.: hŕba • zhrk: hŕba zvedavcov • expr.: záplava • záľaha (veľmi veľké množstvo): záplava, záľaha vojakov • expr. kŕdeľ: kŕdeľ školákov • expr. armáda: armáda nezamestnaných • hovor. expr. rákoš: rákoš detí • hovor. fúra: fúra ľudí • expr., obyč. pejor. tlupa • subšt. spústa

prúd, -u m.

1. rýchlo plynúci, valiaci sa vodná tok: zradné prúdy riek (Fig.); plávať proti p-u, po p-e; Plávať späť hore prúdom (rieky). (Skal.) Prúd nás ženie rovno na skalu. (Janč.) Lístok zmietaný mútnym prúdom. (Lajč.) Voda mocným, ale hladkým prúdom podávala sa kanálom na mlyn. (Ondr.) Korytom potoka len tenkým prúdom pretekala voda. (Jégé) Nepokoj hlodal v ňom ako spodný prúd (Tat.) bol v ňom skrytý, ale silný nepokoj; pren. Padal jej (Ade) na čelo svetlý prúd vlasov (Min.) prameň, kader vlasov; geogr. morský p. prúdenie vodných más v mori následkom trvalých vetrov: Golfský p., Labradorský p.

● plávať, ísť proti p-u konať v rozpore so zvyklosťami, so zaužívanými spôsobmi, proti verejnej mienke: Raz sa musí spriečiť, postaviť sa proti prúdu. (Hor.); ísť s p-om, nechať sa unášať p-om konať podľa zvyklostí, vžitých, zaužívaných spôsobov, podľa panujúcej verejnej mienky;

2. jedným smerom sa pohybujúce väčšie množstvo tekutiny: (Z rany) sa prúdom rinula krv. (Zúb.) Jonáške sa pustili slzy prúdom. (Laz.) Tenký prúd vína crčí do pohárika. (Zúb.) Dnes sú veľké hody, vína prúd sa valí (Jes.) nalievajú ho vo veľkom množstve; víno sa leje prúdom; polievať niečo p-om vody, striekať p. vody (pri hasení, polievaní); pustiť mierny, silný p. vody (z vodovodu);

3. súčasný a jednosmerný rýchly pohyb nejakých čiastočiek hmoty: Vzápätí vyrazil z otvoru mohutný prúd žeravej hmoty. (Hor.); p. lávy, popola; Dym vyfukovala tenkými prúdmi. (Jes.) Svetlo plným prúdom zalievalo okolie. (Jes.) Prúd svetla lial sa na jej postavu. (Vaj.) Prevalil sa studený prúd vzduchu. (Švant.) Plným prúdom vnikali lúče (slnka) do izby. (Vans.) geogr. vzdušné p-y prúdenie vzduchu; fon. výdychový p. vzduch vydychovaný z pľúc pri artikulácii; el. tech. elektrický p., hovor. prúd pohyb elektrónov nejakým vodičom: jednosmerný, striedavý, vysokofrekvenčný, tepavý p., jednofázový, trojfázový p.; sila p-u; výroba p-u; spotrebič je pod p-om zapojený na elektrickú sieť; spotreba p-u stúpa, klesá; zapojiť, zapnúť, viesť, rozvádzať, dodávať p.; dodávka p-u; zásobovať niekoho, niečo (napr. závod) p-om; Načo zbytočne páliť prúd (Tomašč.) svietiť elektrinou.

4. zástup ľudí al. rad vozidiel pohybujúcich sa, idúcich jedným smerom: p. návštevníkov (Hruš.); Prúd ľudí sa zastavil. (Jaš.) Prúd ľudí hrnul sa troma smermi. (Kuk.) Dlhočizné prúdy ľudí smerujúcich na Červené námestie. (Pláv.) Poháňali koníky po ľavej strane, proti prúdu. (Ondr.); p. dopravy; voj. pochodový p. útvar, v ktorom sú jednotky na pochode; hist. kolonizačné p-y obyvateľstvo kolonizujúce nejakú krajinu;

5. niečo súvisle plynúce, nepretržitý pohyb, beh niečoho: Čakárňou tiekol prúd mnohohlasného rozhovoru. (Sev.) Reč tiekla pokojným, velebným prúdom. (Škult.) Vypočul prúd rozhorčených výčitiek. (Tat.) Prúd smiechu vzlieta slnku do tvári. (Fr. Kráľ); Ústa sa jej penili prúdom slov. (Zgur.) Ľahký šum prerušil prúd jeho myšlienok. (Vans.) Srdcom sa jej ženie prúd vrelej nežnosti k otcovi. (Kuk.) Vylial zo seba zlosť jedným prúdom. (Kal.) Spev akoby sa prúdom valil. (Hviezd.); niečo je v (plnom) p-e v behu, v najlepšom (napr. práca, stavba, hra, zábava);

6. sled udalostí, času, beh života: kalný prúd vojnových dní (Zúb.); udalosti, ktoré prinášal prúd života (Zgur.); Hodili sa do prúdu života. (Škult.); nekonečný prúd šedivých hodín (Jaš.); Život rodiny tečie svojím tichým prúdom. (vaj.) Až tento čas ma strhol do prúdu. (Heč.); preteká dravý prúd času (Fab.); hlavný dejový p. (napr. románu);

7. politický, filozofický al. umelecký smer, hnutie: novodobé sociálne a politické prúdy (Mráz); protislovenský p. (Vaj.); V rozvoji opery možno rozoznávať dvojaký prúd. (Vlč.) Vlastenecký prúd strháva rodiny. (Kuk.); nové myšlienkové ú-y; nové p-y v umení, v maliarstve; kultúrne p-y; pokrokové, úpadkové umelecké, literárne p-y;

prúdový príd.: odb. p-á výroba plynulá, v ktorej jednotlivé výrobné úkony nadväzujú na seba;

prúdik, -a m. zdrob. expr.: p. vody (vo fontáne) (Bod.); p. vlasov (Hor.); Po hrudníku stekali tenké prúdiky krvi. (Ondr.) Vínko padá tenkým prúdikom do pohárov. (Kuk.) Za ním sa pustí prúdik detí. (Tat.)

prúd m.
1. prudký plynulý tok vody: Len šťesťa̋, že sä f tom strachu ňezhrčili na jedno mesto, bolo bi nás šetkích prevalilo do prúdu (Or. Poruba DK); Na prudoch sa ribi treľi (Ústie n. Or. TRS); Tem brech, to tam podomieľa, ľebo tam prúd naráža (Socovce MAR); Kuz ľadu zme odrazeľi od brehu, mi na ňem, prúd náz uchicel, reku, čo teras? (Rajec ŽIL); Na ribi sa nevišlo na hlavní prút, les sa išlo po nákéj zátočine, ňimo prúdu teda (Újazd TRČ); Pri pravém boku je silní prút (Trakovice HLO); Po štrku téku̯a taká čistá voda a temu sme ríkali prút (Kunov SEN); Proci prudu iśľi ribi (Dl. Lúka BAR); strmej prúd vode (Cinobaňa LUČ)
F. bit f plném prúde (Červeník HLO), bit f plném prúdze (Lubina NMV) - intenzívne prebiehať (o nejakej činnosti, udalosti, zábave ap.), byť v najlepšom
2. záh miesto, kde pramení, vyviera voda, žriedlo (studne), prameň (potoka): prút (Rozbehy, Štefanov SEN, Stupava BRA)
3. elektrina: Prud ho nezabiu̯, ke_ca ho chitiu̯ (Val. Dubová DK); Máme sústruch, to ťahá oní, prút (Semerovo HUR); A mne jag eletrickí prút čosi tak prechádzalo po tele (Kočín PIE) prúdik m. zdrob. expr. k 1: O_tej studzinki išel mali prudzik (Janov PRE)

prúd m
1. prudký tok vody: woda teče w prúdu (OP 1685); wezmy wody dolu prudem a daweg pity krawe (LR1 17. st); woda čista z praudu gest neylepssj nápog (RPM 1795); gakowa riba gest prudnik, od prudu tak rečena (CS 18. st)
2. väčšie množstvo prudko tečúcej vody, tekutiny: zawreli sa prúdi nebeské y prsski z neba sa zapoweďeli (KB 1757); chce pekelni bazilissek prud krvi gedem pokusseni nakaziti (SlK 1766-80); prúdi wodné wypustili očj mé (BlR 18. st); pren (o intenzite, množstve niečoho) cýtjm, že obkljčilý mne bolesti smrti a prudowe neprawosti zarmutily mne (SK 1697); prúďi hňewu premáhati nebudess moci; prigalo ucho mé prúdi sseptáňa (BlR 18. st)
3. brod: (pacholci) tjkamy plaweckymy tjskagjce (lode) od prudou a od skal nech odhanagj (KoB 1666); Dobranye kone zagaly na prudyech pod zatonym (TRENČÍN 1700); woda teče possterbená prez prúdi (BlR 18. st)
4. krovím a trávou zarastené miesto popri rieke, ktorým v čase veľkej vody preteká voda: o tom som dobre powedoma, že tu, kde na tento cžas gest sygotka a prud, bywaly zahrady (TRENČÍN 1613); pustil sem kus zeme sweg uroczjteg w chotarj dworeckem Nad brehj od prudow teplanskjh Mikušowj (DVOREC 1633); na pažitjach a prudjech až po Wách Prejtane swu lichwu bezpečne pasawaly (KLOBUŠICE 1733); wie-ly swedek, že by pany Samarowsky na prudoch aneb w sygoti prutje rubaly (TRENČÍN 1749); -ny príd k 1: hiatus terrae, fontis: otewrenj zemj, zemské, wypryssťenj prudu, prudné (KS 1763)