prímerie -ia s. dohoda bojujúcich strán o dočasnom zastavení bojov
prímerie -ria -rí s.
prímerie, -ia str. vzájomná dohoda vojnu vedúcich strán o dočasnom zastavení bojových akcií: požiadať o p.; rokovať o p-í; vyhlásiť, uzavrieť p.; podmienky p-ia
prímerie1 s. 1. sstrsl (obyčajne v záp. vete) prístup niekam al. k niekomu: Ňedajú mu prímeria do domu (Mošovce MAR); Bačä zau̯ zo sebou aj käďečuo takuo, abi zlie duchi ňemaľi ku ňím prímera̋ (Kňažia DK) 2. (obyč. v záp. vete) postavenie, úroveň; vzťah: Ďeže, já som ňemau̯ žádneho prímeré medzi takími pánmi (Dol. Lehota DK); Darebág ňemá g rúčim ľuďom aňi ľen prímerá (Krásna Hôrka TRS) F. u mňa takí ľachťikár ňemá prímeria (Mošovce MAR) - neakceptujem ho, neberiem ho na vedomie 3. (v spoj. nemať prímerie) nemať pocit istoty, pokoja: Ke_con také ďévča bola, já son ňemala prímeré f takon tmavom biťe (Lapáš NIT)
prímerie2 s. voj. dohoda bojujúcich strán o dočasnom zastavení bojov: Bolo prímeré, nestrélalo sa, ale poton to spusťili (Lapáš NIT)
prímerie [-ie, -í] s 1. dohovor, dohoda, zmluva o dobrom spolunažívaní: foedus: smluwa, zawazek, prjmerý (ASl 1740); matka má wlasna pri sobe primerga my dopustit nechce a mna od sobe z hospody wikorenity chce; z mogich deti ziaden primerga do domu pre Gabora nemal (PUKANEC 1767; 1769); včinjme-li prímerj s ďablem (MiK 18. st) 2. voj dohoda o dočasnom zastavení bojov: prjmerj do gisteho času (:pokoge:) gestly biwa učinene, osobi do zalohu biwagi dane (KoB 1666); induciae: prjméri wogska (GrP 1771); když ssest mesjcu prymerj wysslo, dwanact dny naporád bogowali (HI 18. st)