pštros -a mn. N a A -y m. veľký afr. nelietajúci vták s dlhým krkom, zool. Struthio
● pchať → hlavu do piesku ako p.;
pštrosí príd.: p-ie perá
● publ. p-ia politika obchádzajúca pálčivé problémy
pštros G a A -sa pl. N a A -sy m.
pštros -a m. ‹n < l < g›
1. zool. veľký afr. vták rodu Struthio neschopný lietať, s dlhým krkom a malou hlavou, ktorého samce majú jemné brčkavé perá: pren. strkať ako p. hlavu do piesku nechcieť o niečom (nepríjemnom) vedieť
2. poľn. moravský p. odroda holuba s pestro zafarbenou hornou časťou tela: moravský p. červený
pštros, -a, mn. č. -y m. veľký tropický vták, ktorý nevie lietať a má v krídlach a v chvoste dlhé perá; zool. pštros dvojprstý (Struthio camebus); skryť hlavu do piesku ako p., pren. o človeku, ktorý nechce vidieť nebezpečenstvo: Tys` nerozumný, hlavu do piesku skrývajúci pštros. (Vaj.);
pštrosí, -ia, -ie príd.: p-ie perá vejárovité perá pštrosa používané ako ozdoba na klobúky, vejáre ap.; pren. novin. p-ia politika obmedzená, bez perspektívy, úzkoprsá
pštros m. (štros) expr. nadávka človeku, ktorému sa nedá veriť, prefíkanec, špekulant: Daj mi s ňím pokoj, lebo to je velikí štros! (Skalica)
pštros [(p)št-] m zool veľký nelietajúci vták z rodu pštros Struthio: pstros gest pták negwetssy (OP 1685); pstros sotwa gedno (vajce) do roka klade (SP 1696); nečistého negezte, totizzó strosa, y sowu (KB 1757); zem hojna na obyle, sól, wosk, strosy ptáky (KrP 1760); -ový príd: struthionius: pstrosowý (PD 18. st) L. kapradie dwogj gest: gedna, samecz, na horach w kameny roste, lysty dluhe, ssyroke yako krydlo a naziwa se pstrosowe pero (HL 17. st bot) perovník pštrosí Matteuccia struthioperis; ususs ten prassek (strieborný) dobre, wlož ho do kolbičky a naleg nan netco maličko pstrusoweho (!) žaludka, genž w zemj roste, techdy se ten prassek hnedky počne od teg wody w bjlawy popel transmutowatj (OCh 17. st) (?)