Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

osť -i ž. dlhý pichľavý výrastok na kláskoch rastlín

osť osti ostí ž.

osť osti ostí ž. 1. bot. ▶ dlhší pichľavý výrastok na klasoch obilnín a tráv, osteň, brva: listy zakončené osťou; klasy mali silné osti; šľachtená pšenica bez ostí
2. ▶ (v minulosti) rybolovný nástroj s jedným al. viacerými hrotmi: rybárske osti; trojzubá o.; Potom vysekáš v ľade oko a rybu vidlicou alebo osťou vytiahneš. [A. Habovštiak]

osť dlhý pichľavý výrastok na kláskoch rastlín • zried. ostina • nár. osina: bodavé osti, ostiny pšeničného klasu

osť, osti ž. pichľavá drsná brva na niektorých rastlinách;

bot. vlasovitý al. štetinkovitý výrastok na plevici kvetu lipnicovitých rastlín: pichľavé osti; pren. v dušiach osti (Hviezd.) utrpenie, bolesť

ostík p. osť

osť i ôsť ž. i m. (huosť, vosť)
1. csl pichľavý vlasovitý výrastok na klase obilnín: Ósd_e na žiťe, roži a jarci (Turíčky LUČ); Pri mláťeňí zbožia mi do oka spadla uosť (Králiky BB); Ofsenní chľeba sme ťiež jedávaľi, fše osťi pichaľi f tom (Kraľovany DK); Kúseg vosťi dostalo sa mu do oka (Bánovce n. Bebr.); Naškubali si s teho ofsa ňejake tie huosťi (Riečnica KNM); Ket spadňe ozdz za kark, ta to barz ňemilo (Kendice PRE)
2. zastar. dvoj, troj al. štvorzubé vidly na chytanie rýb: Najsúcejší ribár držál ruce ost (Skalka n. Váh. TRČ); ozď na ribi (Hor. Lehota DK); dvojzubá osť (Prievidza); ostík m. zdrob. expr. k 1: Jarnuo žito sa volalo hoľica, to bolo bez osťíkou (Lišov KRU)

ôsť p. osť

osť ž
1. dlhý pichľavý výrastok na kláskoch niektorých rastlín: (chlieb) vihlídal, jako bi bil s potlčeného, celé své konce ništméň majícého trná anebo z najhrubších osťí (BR 1785); pokut (semeno) s klasu nebiwa witlacene, s plew, z osti wicistene (Káz 18. st)
2. tenká rybia kosť: ryba ma plutwe, kteremj pljne, a ussne plitwe (:sluchy:), kteremj oddycha, a osty mjsto kosty (OP 1685)