nozdra -y obyč. mn. nozdry -dier ž. nosové otvory: n-y sa mu chvejú; vťahovať vôňu n-mi
nozdra -ry obyč. pl. nozdry -dier ž.
nozdra -ry obyč. pl. nozdry -dier ž. ▶ vonkajšie otvory nosa, nosné dierky (zvieraťa i človeka); časť nosa ohraničujúca tieto otvory: citlivé, vlhké, mäkké nozdry zvieraťa; kobyla fŕka nozdrami; býk mal v nozdrách železný krúžok; ostrá vôňa dráždila naše nozdry; Chveli sa mu [koňovi] rozšírené nozdry, potriasal tmavou hrivou. [M. Krno]; Mala bradavičku na pravej strane nosa nad nozdrou. [D. Tatarka]; Podšívkovi sa zježili fúzy, rozochveli nozdry a zajagali oči. [J. Lenčo]; [Žena] na audiencii labužnícky poťahovala z veľkej fajky a dym vypúšťala nozdrami. [V. Krupa]
nozdra nosový otvor: vťahovať vôňu nozdrami • rypák (predĺžené nozdry): svinský rypák • expr. chriapa (nozdry u zvierat): kôň natrčil chriapy
nozdra, -y obyč. v mn. č. nozdry, -dier ž. nosové dierky, otvory do nosa (u človeka i u zvierat): Vťahoval vôňu rozšírenými nozdrami. (Ondr.) Štyri sivky tiahli kočiar, prskali nozdrami. (Kal.)
nozdra ž. i nozder m. (nozgra, nozger) 1. obyč. mn. č. nosový otvor: Naša krava ma šľintafku, bo še jej ľeje z nozgroch (Smižany SNV); To oňi potim, zveroľekare, prez nozgre tu taki fšaček, daľi mu tu, že to už ňeišlo prez gagor (Nemešany LVO); Tak śe ji (krave) nozdra roširiľi (Dl. Lúka BAR); nozdra (Rakovice PIE) 2. zvierací (horný) pysk; rypák: A prasa ci zas začalo rípac aš spodňie drevá viváľalo a vistrčilo nozger (Papradno PB); nozdra (Pavčina Lehota LM); nozdri (Závadka n. Hron. BRE); nozger (Štiavnik BYT); nozgre (Soľ VRN) F. dám ci jednu po nozgre (Papradno PB) - udriem ťa
nozger, nozgra p. nozdra
nozdra, obyč. pomn nozdry [-zgry] ž otvory do nosa, nosné dierky: konowy fukni do nozgruw prachu (HK 18. st) P. tpn termini de Nozdrogouz (Nozdrkovce 1113 CDSl); Nozdrok (Nozdrovice 1352 VSO); x. atpn Georgio Nozdrowycz (v Udiči 1518)