Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nános -u m. množstvo vzniknuté nanesením: n. prachu, bahna;

pren. n. stariny, meštiactva

nános -su pl. N -sy m.

nános -su pl. N -sy m. 1. i geol. ▶ vrstva, množstvo niečoho vzniknuté nanesením: hrubý, jemný, súvislý n. farby, prachu, špiny; ľadovcové, štrkové nánosy; zbaviť potrubie niekoľkoročného nánosu vodného kameňa; odkopať, odstrániť n. hliny; Zvon oškriabali od koralových nánosov a dôkladne ho očistili. [V. Krupa]; Záchranári odstraňujú nánosy bahna a pátrajú po nezvestných. [Sme 2003]
2. trochu expr. ▶ čo sa (za dlhší čas) dodatočne pripojilo, pridalo k pôvodnému základu a niekedy ho i negatívne zmenilo: civilizačný, dobový, historický, kultúrny n.; prekonávať nánosy starých zvyklostí; Kým sa [človek] vyhrabe z nánosu cudzích múdrostí, má polovicu života za sebou. [H. Dvořáková]; [Autori] sú oslobodení od predsudkov, autocenzúry a ideologických nánosov. [D. Taragel]

nános množstvo vzniknuté nanesením: nános prachu • naplavenina • náplav • náplava (niečo naplavené): riečna naplavenina, náplava • zastar. námel: piesočnatý námel (Jesenská) • moréna (ľadovcový nános) • bahno (nános na dne močiarov) • zámet (Hviezdoslav)

nános, -u m. vrstva, hromada niečoho, vzniknutá nanesením (najmä o pôde naplavenej vodou): n. piesku, bahna, riečny n., n. rieky, vetra; brehy pokryté nánosom piesku (Ondr.); pren. n. stariny na niečom, n. stáročí, vekov; Svieža kultúra národná zmietla umelý nános cudzinstva. (Kuk.); n. meštiactva;

nánosový príd.: n-á zemina

nánes p. nános

nános i nánes m. strsl, zsl vrstva, hromada zeme, piesku ap. vzniknutá nanesením, naplavením: Luhi, to je tak, to bou̯ náňes (Valča MAR); Na lúke nám voda spravila velkí nános (Kameňany REV); Bebrava sa vilála a zaňehala po sebe náňes (Bánovce n. Bebr.); Po búrce bívá ve dvori nános (Hlboké SEN); Ke_ca sadzil vinohrat a ščepi sa dávali do jamek, z nánesu sa robil kopčeg a dávalo sa aj do spotku (Hor. Orešany TRN); náňese na lúkách (Turíčky LUČ); nánese s písku (Kunov SEN); nános (Bobrovec LM, Kuchyňa MAL); náňes (Jasenová DK, Lipt. Ján LM)

nánes p. nános

nános, nánes m vrstva niečoho naneseného, naplaveného: colluvies: nanos bahna (WU 1750); dessč nanes zmige (LDo 1792); agger factitius: násyp, násp (!), nánes (PD 18. st)