Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

matematika -y ž. veda o priestorových a kvantitatívnych vzťahoch reálneho sveta; príslušný vyučovací predmet: vyššia, aplikovaná, množinová m., prepadnúť z m-y;

matematik -a mn. -ci m. odborník v matematike;

matematička -y -čiek ž.;

matematický príd.: m. výpočet, m-á olympiáda, m-á logika;

pren. úplný, presný: m-á presnosť;

matematicky prísl.

matematik [-t-t-] -ka pl. N -ici G -kov m.

matematik [-t-t-] -ka pl. N -ici G -kov m. 1. ▶ kto sa zaoberá číselnými, kvantitatívnymi vzťahmi a priestorovými útvarmi, formami skutočného sveta, odborník v matematike: slávny staroveký m. Pytagoras; významní matematici súčasnosti; Učitelia z nás chceli mať matematikov alebo informatikov. [Týž 2009]
2. ▶ (vysokoškolský) študent matematiky: úlohy, programovanie pre matematikov
3. ▶ kto má nadanie na matematiku: súťaž mladých matematikov; v triede sú šikovní, nadaní matematici
4. fin. poistný matematik ▶ osoba zodpovedajúca za kalkuláciu poistného, odborník v poistnej matematike: výpočty, prepočty poistných matematikov
▷ matematička -ky -čiek ž. geniálna m.; bola uznávaná m. a astronómka

matematik -a m. (matematička -y ž.) odborník v matematike, poslucháč matematiky; človek s nadaním na matematiku

matematik, -a, mn. č. -ci m. vedec zaoberajúci sa matematikou, profesor matematiky; Janko je dobrý m. vie dobre počítať;

matematička, -y, -čiek ž.

matematik, matematikus m gr kto sa zaoberá matematikou: mnoho merany mathematicusowé potrebowali uďelať; mathematici uča, že (hviezdy) wetsse gsau nežli zem (PP 1734); doljnu Beljansku merali z matematicusom (BELÁ 1785)