Stratégia: v: KSSJ4 PSP SSSJ-AN SCS SSS SSJ MA HSSJ-V Bernolák Obce Priezviská UN locutio sk-cs sk-en substantiva

Výsledky hľadania pre: módy

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003 – kodifikačná príručka. Viac informácií.

by

I. čast. je súčasťou

1. tvaru podm. spôsobu: ak by nás žiadali, prídeme

2. niekt. spojok a častíc: čo by aj;
bodaj by

II. spoj. podraď. poet. aby

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka. Viac informácií.
by čast. i spoj.
nieto, nie to; nietoby, nie to by; nietožeby, nie to že by; nieto aby spoj.
niežeby, nie že by; nieby, nie by spoj.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N

z r. 2006, 2011, 2015. Viac informácií.

*akbyspráv. ak by


bodaj čast. 1. ibodajže vyjadruje pozitívne al. negatívne želanie, nádej, túžbu, často kliatbu; syn. nech, kiež: b. by si mal pravdu; b. by sa všetko dobre skončilo; b. tam kdesi skazu vzal; b. ich tam skáralo; Imriško, len si zašomri, bodaj by ti to pomohlo. [V. Šikula]; Bodaj by aj náš chlapec kričal, pestvá stváral. [D. Tatarka]; Bodaj zhorela tá ich dedovizeň, bodaj všetko do tla zhorelo! [V. Mináč]; Bodajže si skamenel! [ľudová rozprávka]
2. v spojeniach bodaj by so záporným slovesom, bodaj by (aj) nie ▶ potvrdzuje predchádzajúcu al. nasledujúcu výpoveď a uvádza jej doplnenie, vysvetlenie; syn. pravdaže, akoby (aj) nie: b. by nebol unavený, keď tú chrípku nevyležal!; Mal ťažký krok, bodaj by nie, celkom sa prehýnal pod tým bremenom. [P. Hrúz]
fraz. žart. bodaj ťa hus pečená kopla!


by čast. 1. ▶ vyjadruje podmienenosť realizácie al. platnosti deja a modifikuje modálnosť vety, výpovede na podmieňovací spôsob: bolo by to vhodné; na koho by som sa mal obrátiť?; ak by ho požiadali, bol by to urobil; Veľmi rád by som sa bol chlapa na všetko povypytoval, ale ten sa ostýchal. [R. Sloboda]
2.ako samostatná súčasť niektorých spojok vyjadruje prirovnávanie al. prípustku; syn. (aj) keby: vstal ako by nič; Nehodno takému veriť, čo by aj hneď čertom nebol. [J. Buzássy]; Peceň sa strácal, ani čo by horelo. [I. Habaj]; Na hrebeň musí vyjsť, čo by čo bolo. [K. Jarunková]; Ťažko sa presadia v športe či umení, hoci by aj mali obrovský talent. [Sme 2005]
fraz. ako by [aj] nie!; akože by nie! dôrazné prisviedčanie, samozrejme, prirodzene; kdeže by! dôrazný zápor, určite nie


BY zn. dopr. ▶ medzinárodná poznávacia značka motorových vozidiel Bieloruska


čožeby, pís. i čože by čast. hovor. 1. ▶ (obyč. s príznakom vzdoru) vyjadruje popieranie predchádzajúceho tvrdenia (vyjadreného inou osobou) al. zdôraznený zápor v odpovedi na otázku; prečo by: teraz nemôžeš odísť! - a č. by som nemohol; č. oni druhému službu robili!; a nebolo ti ani trocha ľúto? - č. mi malo byť ľúto; „Čože by si išla sama,“ vraví macocha. „Pôjdem s tebou.“ [M. Ďuríčková]
2. v spojení čožeby nie al. v spojení so záporným slovesom ▶ vyjadruje zdôraznenú kladnú odpoveď na otázku; akoby nie; samozrejme, že áno: baví ťa to? - č. nie!; nevezmete si pár fliaš piva? - č. nie! - vezmem; pamätáte sa na mňa - č. som sa nepamätal


kiežby, pís. i kiež by čast. trochu kniž. v želacích al. zvolacích vetách ▶ vyjadruje pozitívne al. negatívne naliehavé, obyč. nesplniteľné želanie; syn. bárs by, bár by, keby: k. to bola pravda; k. už boli prázdniny; k. to vždy tak bolo; k. nebol prišiel; k. som ťa nikdy nebol stretol; Ach kiežby som bola neviditeľná, aby ma matka nezbadala! [K. Lászlová]; Kiež by mohol prst položiť na stred [vesmíru], kiež by našiel i okraj, pozrieť tam aj tam! [V. Šikula]


niežeby, pís. i nie žeby, nie že by spoj. priraďovacia 1. ▶ vyjadruje odstupňúvací, znižujúci, degradačný význam, nieto, nieto žeby: ani som o tom nepočul, n. som o tom niečo vedel; ani do kina nechodil, n. na zábavy; triasol sa od strachu ako osika, n. sa zmohol na odpoveď; Ten, keď by videl, aká som biedna žena, ten by ma odmenil, a nie žeby mi ublížil. [A. Habovštiak]
2. i ako súčasť dvojčlennej spojky niežeby - ale ▶ vyjadruje odporovací vzťah tak, že prvá veta popiera, že by jej obsah bol príčinou stavu, ktorý sa - súčasne s pravou príčinou - uvádza v protikladnej vete: n. niečo namietal voči návrhu, ale mal inú predstavu; n. som chcel byť škodoradostný, ale dobre mu tak!; Vedela, že prichádza do kraja, ktorý prestáva byť jej. Niežeby ho nepoznala. [K. Horák]; Peterko mal kone rád, niežeby práve tieto dva, ale tak, celkove. [P. Vilikovský]; Dedko šiel však pomaly. Niežeby nevládal. [D. Kováč]; Niežeby fabrika nebola schopná produkovať množstvo podľa dopytu, ale nemá na výrobu surovinu - rezivo. [Vč 1988]

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004. Viac informácií.

by p. aby 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 19681. Viac informácií.

by

I. čast.

1. súčiastka slovesných tvarov podmieňovacieho spôsobu: bolo by treba, bol by som prišiel;

2. často býva v spojení s niektorými spojkami, časticami al. príslovkovými výrazmi: čo by aj, hoci by aj;
bodaj by, bár by, bárs by, kiež by, ak by;
ako čo by, ani čo by
akoby, ako keby

Ako by nie! Akože by nie! Ako by aj nie! p. ako;
Kdeže by! kdeže by (aj) nie! p. kdeže;
čo by čo bolo p. čo;
nie by p. nieby;
len by p. len;

II. spoj. bás. aby: Čakám ťa ako zrno zem, jak hora čaká prílet vtákov, by v rozochvení svojich slákov sa premenila na pieseň. (Štítn.)


nie že by p. nie i nieby


rád3, rada, rado, mn. č. radi, rady, 2. st. radšej príd. s významom príslovky, 2. a 3. st. len prísl.

1. (stojí pri slovese a blíži sa príslovke) s radosťou, s ochotou, s chuťou, s potešením;
s obľubou: r. pracuje, r. sa učí, r. pomôže;
rada tam chodí;
rada sa pekne oblieka, nosí
;
neos. Kde sa dobre vodí, tam sa rado chodí. (porek.);
r. si vypije o človeku, ktorý si obľubuje, ktorý často pije alkoholické nápoje;
r. vidí niekoho, niečo teší sa niekomu, niečomu, ľúbi niekoho, niečo;
zo srdca r. veľmi ochotne

hovor. rado sa stalo ochotne som to urobil (obyč. zdvorilostná formula ako odpoveď na poďakovanie);
žart. rád ho vidí (má) ako koza nôž nemá ho rád, nenávidí ho;

2. (stojí pri slovese a blíži sa príslovke) obyčajne, spravidla: rada zabúda;
rado sa to kazí;
v apríli sa počasie rado mení;
Po vydaji rado sa všeličo prevráti.
(Kuk.)

3. (s podm. spôs. al. s čast. by + neurč. i bez slovesa) má modálny význam blízky slovesám chcieť, želať si: Rád by som sa stretol s týmto zvieraťom, aby som sa čo-to dozvedel o jeho živote. (Ondr.) Rád by som s vami prehovoriť pár slov. (Vaj.) On by tiež rád prísť sem, aby ste ho poznali. (Kuk.) Povie sestre, že by on už rád domov. (Taj.) Čo by si rád? Čo by ste radi? Čo si praješ? Čo si prajete?

4. mať rád (koho, čo;
niekedy sa sloveso
mať vynecháva) mať v obľube, obľubovať si, ľúbiť, milovať: mať r. svoju matku, svoje deti, svoju prácu, vlasť;
mať r. hudbu, knihy;
majú sa radi
ľúbia sa, dobre sa znášajú;
(Samko) fičúrstvo nemá rád. (Taj.) Najradšej mal v tejto chvíli Šveca, predsedu. (Tat.) Ona ho rada, hoci ho neraz karhá. (Kuk.) To nemám rád (rada) výraz odmietnutia

hovor. maj ma rád (rada), majte ma radi (rady) nezáleží mi na tebe, na vás, čo ma po tebe, po vás;

5. byť rád (komu, čomu, so spoj. že, ak, keď, pri podmienke keby) tešiť sa, mať radosť z niečoho: ľudia detí nemali, nuž boli chytenému dievčatku veľmi radi. (Janč.) Martin je rád, že si udobrí ženu. (Heč.) Budem rád, ak ma nechytí dážď. — Maroško je rád, keď neprišli. (Ráz.) To som rád (rada)! výraz spokojnosti, súhlasu. Aký som rád, že som sa s vami oboznámil (Stod.) veľmi ma teší;
hovor. je celý r. veľmi sa teší;

6. v 2. a 3. st. vo funkcii zdôrazňovacej častice: Radšej nechaj, ty ešte väčšiu škodu spravíš. (Taj.) Mal si sa zaľúbiť radšej do čertovej matere, bol by si lepšie obstál. (Vám.) Najradšej by som sa bol dal hneď do roboty. (Hor.)

Zvukové nahrávky niektorých slov

by: · »speex · »vorbis

Vstup: Výstup: In English · Po slovensky