mäsožravý príd. kt. sa živí mäsom: zool. m-é živočíchy; m-é rastliny hmyzožravé;
mäsožravosť -i ž.
mäsožravý -vá -vé príd.
mäsožravý -vá -vé príd. ▶ (o zvieratách i niektorých rastlinách) živiaci sa prevažne mäsitou potravou: mäsožravé živočíchy, ryby, vtáky; vymreté mäsožravé plazy; chovať mäsožravú korytnačku; mäsožravé rastliny autotrofné rastliny, ktoré si obohacujú výživu o dusíkaté látky chytaním, rozkladaním a zužitkúvaním tiel hmyzu, hmyzožravé rastliny; mäsožravé morské sasanky; vzácna mäsožravá rastlinka rosička okrúhlolistá; infikovať sa nebezpečným mäsožravým streptokokom; expr. Vôňa vareného mäsa síce chlapca dráždi, ale to nič, zdrží sa, potlačí mäsožravé chute. [L. Ťažký]
mäsožravý ktorý sa živí mäsom (op. bylinožravý): zool. mäsožravý živočích • hmyzožravý (ktorý sa živí hmyzom): jež je hmyzožravý cicavec; mäsožravá, bot. hmyzožravá rastlina
mäsožravý príd. živiaci sa mäsom: bot. m-é rastliny skupina rastlín živiacich sa mŕtvolami drobného hmyzu, ktorý chytajú listami, hmyzožravé; zool. m-é mravce