Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kumšt -u m. hovor. expr.

1. obratnosť, šikovnosť; umenie: to (nie) je k. to (nie) je ľahké; majster svojho k-u

2. zaujímavý, šikovný kúsok: predvádzať k-y

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kumšt ‑u m.

kumšt -tu pl. N -ty I -tami/-tmi m.

kumšt -tu pl. N -ty I -tami m. ⟨nem.⟩ hovor. 1. iba sg. ▶ dokonalé ovládanie nejakej, obyč. umeleckej práce, profesie, zdanlivá ľahkosť a obratnosť pri umeleckom výkone, majstrovstvo, bravúra: herecký k.; adept divadelného kumštu; cibriť si rozprávačský k.; predviesť, odovzdať svoj k.; privoňať si k filmárskemu kumštu ako komparzista; V blízkosti Janka Alexyho výtvarný kumšt sršal v odstredivom kruhu. [Š. Žáry]
2. ▶ dokonalé ovládanie činnosti vyžadujúcej fyzickú obratnosť, šikovnosť, vynikajúci fyzický výkon, majstrovstvo, majstrovský kúsok: znalci jazdeckého kumštu; získať si divákov svojím futbalovým kumštom; nacvičovať tenisové kumšty; Osadenstvo cirkusu predviedlo svoje kumšty s entuziazmom a bravúrou. [VNK 2006]
fraz. majster svojho kumštu kto bravúrne ovláda svoje remeslo al. umenie; to nie je [žiadny] kumšt [urobiť niečo] to nie je ťažké, to je ľahké

-št/2162 33.77: substantíva m. neživ. N+A sg. 582 mušt/217 kumšt/199 rošt/162 (1/4)

kumšt -u m. ‹n› hovor.

1. umenie: divadelný k.

2. obratnosť, šikovnosť: to nie je žiadny k.

bravúra 1. mimoriadne dokonalé ovládanie niečoho • bravúrnosť brilantnosť majstrovstvo: bravúra, bravúrnosť jazdcovi priniesla prvé miestoumenie zručnosť obratnosť (najmä manuálna) • hovor. expr. kumšt: jeho umenie získať si ľudí je nenapodobiteľnévirtuozita virtuóznosť (najmä v hudbe): klavirista s nebývalou virtuozitou predniesol všetky skladby

2. p. odvaha


kumšt 1. p. umenie 1 2. p. bravúra 1


obratnosť 1. dobrá pohybová schopnosť a jej uplatnenie pri vykonávaní istej činnosti • šikovnosť zručnosť: obratnosť, šikovnosť rúk; obratnosť, zručnosť pri domácich prácachmajstrovstvo bravúra (mimoriadna zručnosť): majstrovstvo, bravúra pilotaumenie: umenie pohybuhovor. fortieľhovor. expr. kumšt: pri práci s prútím využil všetok svoj fortieľ, kumštrutina cvik (obratnosť získaná častým opakovaním): získať rutinu, cvik v hre, v tanci

2. vlastnosť toho, kto uplatňuje v konaní pohotovosť, múdrosť, bystrosť • šikovnosť dôvtip: obratnosť, šikovnosť, dôvtip manažéraumeniehovor. expr. kumšt: bolo to jeho umenie, bol to jeho kumšt, že sa vec podarilastratégia taktika diplomacia (obratnosť pri dosahovaní istého cieľa) • obyč. pejor.: chytráctvo prefíkanosť prešibanosť ľstivosť (obratnosť spojená s klamstvom, lesťou a pod.)


umenie 1. odvetvie ľudskej tvorby vyznačujúce sa prevahou estetickej funkcie; výtvory z tejto oblasti: výtvarné, slovesné, hudobné umenie, dejiny umeniahovor. expr. kumšt: filmový kumšt, výstava súčasného umenia, kumštuzastar. umelectvo (Hviezdoslav)kniž. zastar. umenstvo (Kukučín)

2. dobré a rýchle vykonávanie istej činnosti: kuchárske umeniezručnosť: remeselnícka zručnosťobratnosť: obratnosť futbalového brankáramajstrovstvo: rečnícke majstrovstvobravúra (dokonalá zručnosť): technická bravúrahovor. šikovnosť: žiacka šikovnosť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kumšt i kunšt, -u m. (nem.) hovor.

1. zaujímavý kúsok, čin al. podivná, zaujímavá vec: vystrájať k-a zaujímavé kúsky, robiť k-y s niečím zaujímavé pokusy; štvornohí tanečníci majú ukazovať svoje kumšty (Vaj.); Bača vie všakové kumšty. (Kuk.) Nebol kunštov, divných strojov edisonských výmyselník

arch. tisíc k-ov majster o veľmi nadanom a šikovnom človeku;

2. obratnosť, šikovnosť, schopnosť, nadanie, umenie niečo robiť: to je k. (urobiť) nie je to ľahké, to nie je k. (urobiť) to je ľahké; (Ježibaba) všetky kunšty utratila. (Dobš.)

3. zastar. umenie: Kunšt jeho nepresahoval priemer poézie českej. (Krčm.);

kumštík i kunštík, -a m. zdrob. expr.

kumšt m. (kunšt, kúnšt)
1. csl expr. zvláštny, podivný kúsok, zaujímavá vec: Čo vistrájaž za kumšti? (Bobrovec LM); Von vie robid ale kumšti! (Val. Belá PDZ); Jeden s Košic znal robic fšeľijake kumšta (Studenec LVO)
F. takí posmeškár, iba kumšti zo sveta viberá (Dol. Lehota DK) - má všetko na posmech; vién sa dohonnút, len kúnšti nabok! (Újazd TRČ) - bez žartov; uš som prišol na tvojo kumšti (Studenec LVO) - podvody; nerop kumšti, vezmi si! (Španie Pole REV) - nezdráhaj sa, nerob drahoty
2. csl expr. mimoriadna šikovnosť, schopnosť, umenie niečo urobiť: To je nie žiadon kumšt spravit (St. Hory BB); To je veru kumšt dilu takím závozom zviesť (Dol. Lehota DK); To je ňie kunšt uvariť, keď máš špajzu plnú (Tisovec RS); To je kumžd dostád od neho dákia peneze (Šivetice REV); Poviém ván, kúnštom bolo ledakerú ofcu ostrihat (Dol. Súča TRČ); To ňeňi žánní kunšt tag visoko vihoďiď lobdu (Lapáš NIT); Dobre krosna to kumšd zrobic (Torysa SAB)
3. zried. priemyselné hnojivo: Fčíl ti drušstvá hnója šecko kumštem a jaké krásné úrodi berú (Skalica)


kunšt p. kumšt

konšt p. kumšt


kumšt [-mšt, -nšt] m nem
1. schopnosť niečo urobiť; zručnosť, majstrovstvo, umenie: wyhral, vžiwagice kunsstu bogowneho (RUŽOMBEROK 1605) bojové umenie; ars: vmeni, kunsst (VT 1648); grannuatica: kunsst yazika; rhetorica: kunsst mlúweni (OP 1685); spraw podle kumsstu flayster (RT 17. st) podľa receptu; kumst meráňy neb geometriu (PP 1734); strigaczkj kunsst (KRUPINA 1741); powolánj babského kunsstu (ZK 1778) pôrodníctvo: kumsst lasky (KP 18. st); (to) neni žadny kunsst (UD 1775) je to ľahké
F. kumsst se s kumsstem lame (GP 1782) nad majstrovstvom možno zvíťaziť majstrovstvom
2. majstrovský výtvor, čin: z lipoweho drewa wzacne kumssty stawa rezbar giž wiczwyczeny (BV 1652); powinen bude kunšt remesla anebožto mastrsstuk včinit (S. TURÁ 1676); bez ciganskych kumstuw (PP 1734)
3. ban čerpacie zariadenie (v bani): ti jisti pak maju jeden každy do železnych put okovani a tak do Štiavnici na konšty (!) poslani byti (B. BYSTRICA 1728 CM); machini a štangocie vodnie kumšty zdelane a zrichtovane (MB 1759); gápel: kunsst rudu z ssachty wytahugjcý; hyart: tabule wodnjm kunsstem wždy se hýbagjcý a knjsagjcý a dobrý kow od piargu oddělugjcý knjsadlo (LZ 1776); mesticky wodni kunsst (PREŠOV 1784) vodáreň; pri stawnickich, handlowskych kunstach pusstali kone do gami (B. ŠTIAVNICA 1786); od wymyslu kunssti banske (WSt 18. st)
L. z (pivnice) wodnjm kunsstem woda strjkala (StN 1785) zvláštnym vodným zariadením,

Kumšt_1 Kumšt Kumšt_2 Kumšt
kumšt
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) kumšt
G (bez) kumštu
D (ku) kumštu
A (vidím) kumšt
L (o) kumšte
I (s) kumštom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) kumšty
G (bez) kumštov
D (ku) kumštom
A (vidím) kumšty
L (o) kumštoch
I (s) kumštami
I (s) kumštmi

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu